Stigma je znevažujúci postoj alebo predsudok spájaný s určitým stavom — v duševnom zdraví napríklad presvedčenie, že ide o slabosť charakteru, o niečo hanebné alebo o niečo, čo z človeka robí nespoľahlivého. Nie je to vlastnosť ochorenia; je to postoj okolia a spoločnosti k nemu.
01 — VýznamVerejná stigma a sebastigmatizácia
Rozlišujú sa dve roviny. Verejná stigma je postoj okolia — vtipy, poznámky, opatrnosť pri prijímaní do práce, presvedčenie, že „to sa dá zvládnuť vôľou“. Sebastigmatizácia je jej zvnútornená podoba: človek prevezme tieto postoje voči sebe a začne sa za vlastný stav hanbiť. Tá druhá býva škodlivejšia, pretože pôsobí aj vtedy, keď okolie v skutočnosti reaguje prijímajúco.
Praktický dôsledok je jediný a veľmi konkrétny: stigma odkladá vyhľadanie pomoci. Ľudia neprichádzajú preto, že by nechceli, ale preto, že „to predsa nie je také zlé“, „iní majú horšie problémy“ alebo „čo si o mne pomyslia“. Medzitým sa stav, ktorý bol dobre riešiteľný, komplikuje. Je to zároveň dôvod, prečo na tomto webe dôsledne píšem o ochoreniach ako o ochoreniach a nie ako o charaktere.
Nezamieňať s diskrimináciou. Stigma je postoj; diskriminácia je konanie, ktoré z neho vyplýva — napríklad znevýhodnenie v zamestnaní. Postoj sa mení pomaly a informáciami, konanie upravuje právo. Súvisia spolu, ale nie sú to synonymá.
02 — FAQČasté otázky
Dozvie sa o mojej návšteve zamestnávateľ alebo rodina?
Ako sa dá sebastigmatizácia zmierniť?
Mgr. Filip Valúch
Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Heslo má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.