Neuropsychologické vyšetrenie po cievnej mozgovej príhode

01 — VymedzenieKognitívne následky, ktoré nevidno

Mozgová príhoda poškodí tkanivo v konkrétnej oblasti mozgu. Podľa toho, kde k poškodeniu došlo, sa mení nielen hybnosť či reč, ale aj to, ako človek myslí: ako si pamätá nové informácie, ako dlho udrží pozornosť, ako rýchlo spracuje to, čo počuje, ako plánuje a rozhoduje sa. Odborne sa tento súbor následkov označuje ako kognitívne poruchy po cievnej mozgovej príhode.

Podstatné je, že tieto ťažkosti sa nedajú spoľahlivo odčítať z toho, ako človek vyzerá alebo ako zvláda rozhovor. Človek po príhode môže chodiť, rozprávať a pôsobiť úplne v poriadku — a napriek tomu nezvládne vrátiť sa k práci, ktorá si vyžaduje udržať niekoľko vecí naraz v hlave. Práve preto sa hodnotia cielenými testami s normami, nie dojmom.

Druhá podstatná vec: moderná liečba akútnej fázy tieto následky neodstránila. Aj v skupinách pacientov, ktorí dostali súčasnú starostlivosť vrátane endovaskulárnej liečby, ostávajú kognitívne poruchy po príhode častým a obmedzujúcim problémom (Gallucci a kol., International Journal of Stroke, 2024). Zlepšenie akútnej liečby teda neznamená, že sa téma následkov vyriešila sama.

02 — ObrazKtoré funkcie bývajú postihnuté

Obraz je individuálny a závisí od lokalizácie a rozsahu poškodenia, no výskum ukazuje pomerne stabilný rámec. Nórska kohortová štúdia Nor-COAST vyšetrila 617 ľudí po príhode a hodnotila päť oblastí podľa kritérií DSM-5: pozornosť, exekutívne funkcie, pamäť, reč a zrakovo-priestorové (percepčno-motorické) funkcie (Aam a kol., Frontiers in Neurology, 2020).

Ako často sú jednotlivé oblasti zasiahnuté a čo sa z nich vracia, sleduje britská prospektívna štúdia so 430 pacientmi vyšetrenými do dvoch týždňov po príhode a znova po šiestich mesiacoch (Milosevich a kol., International Journal of Stroke, 2024). V akútnej fáze bolo postihnutie časté naprieč všetkými oblasťami — od 26,7 % pri praxii po 46,8 % pri pozornosti. Podstatnejšie však je, čo sa deje ďalej:

• Pozornosť — akútne najčastejšie postihnutá oblasť (46,8 %). Udržať sústredenie, nedať sa vyrušiť, sledovať dve veci naraz. Prostredie s hlukom a prerušovaním je neúmerne vyčerpávajúce.
• Reč — spolu s pamäťou sa upravuje najmenej: do šiestich mesiacov sa zlepšilo len 46 % pôvodne postihnutých. Nejde len o afáziu v učebnicovom zmysle — býva to aj hľadanie slov a ťažšie porozumenie dlhšiemu hovoru.
• Pamäť na novú informáciu — druhá najmenej sa upravujúca oblasť (zlepšenie u 48 %). Staré spomienky bývajú zachované, nové sa ukladajú horšie.
• Exekutívne funkcie — plánovanie, prepínanie medzi úlohami, brzdenie prvého nápadu, riešenie nových situácií. Práve tieto ťažkosti sa najčastejšie prehliadnu, lebo v štruktúrovanom prostredí ambulancie sa nemusia prejaviť.
• Zrakovo-priestorové a percepčno-motorické funkcie — vrátane praxie, ktorá sa naopak upravuje najviac (71 %). Pri poškodení niektorých oblastí človek nespracúva podnety z jednej strany priestoru, hoci vidí.

Z tej istej štúdie vyplýva ešte jedna prakticky dôležitá vec: skoré vyšetrenie má prognostickú hodnotu. Pridanie akútneho kognitívneho nálezu k demografickým a klinickým údajom podstatne zlepšilo predpoveď toho, ako ťažké bude postihnutie o pol roka. Vyšetrenie teda neslúži len na opis stavu, ale aj na plánovanie.

Únava pri duševnej námahe a zmeny v regulácii emócií — kratšia zápalka, plačlivosť — k obrazu po príhode patria tiež. Nie sú to kognitívne domény v užšom zmysle, ale ovplyvňujú výkon aj bežný deň, preto ich pri vyšetrení sledujem samostatne.

Podrobne sa jednotlivým doménam venujem v článkoch o vyšetrení pamäti a o vyšetrení pozornosti a exekutívnych funkcií.

03 — PsychikaDepresia po príhode nie je slabosť

Depresia je najčastejší psychický stav po mozgovej príhode. Systematický prehľad 77 štúdií odhadol jej výskyt na 27 % (95 % IS 25 – 30) (Liu a kol., PLOS Medicine, 2023). Zhruba každý štvrtý človek po príhode teda prechádza aj depresívnym stavom.

Prečo to spomínam v článku o vyšetrení: depresia sama o sebe zhoršuje výkon v testoch pamäti a pozornosti. Ak sa neodlíši, hrozia dva opačné omyly — pripísať kognitívnemu poškodeniu to, čo v skutočnosti robí depresia (a tým podceniť liečiteľný stav), alebo naopak odbiť skutočný kognitívny deficit ako „to je len z nálady“. Preto vyšetrenie mapuje obe roviny naraz. Rozdielu medzi kognitívnym poklesom a depresiou sa venujem aj v článku o rozlíšení starnutia, MCI a demencie.

A poznámka pre rodinu: podráždenosť, strata záujmu a plač nie sú „nevďačnosť po tom, ako to dobre dopadlo“. Sú to bežné následky, ktoré sa dajú liečiť.

04 — EvidenciaČo odporúčania hovoria — a čo priznávajú, že nevedia

Túto časť píšem podrobne zámerne, lebo sa v nej najčastejšie sľubuje viac, než je doložené. Spoločné odporúčania Európskej organizácie pre náhle cievne mozgové príhody (ESO) a Európskej akadémie neurológie (EAN) spracované metodikou GRADE (Quinn a kol., European Stroke Journal, 2021) uvádzajú okrem iného toto:

• Plošný skríning — pre rutinné kognitívne testovanie všetkých pacientov po príhode odporúčania nenašli dôkazy. Zároveň však výslovne uznávajú dôležitosť cieleného kognitívneho vyšetrenia tam, kde je preň dôvod.
• Ktorý test je najlepší — presnosť rôznych skríningových nástrojov je popísaná, ale žiadny prístup sa neukázal ako jednoznačne lepší.
• Lieky a kognitívna rehabilitácia — pre inhibítory cholínesterázy, memantín, nootropiká ani kognitívnu rehabilitáciu nebolo dosť dôkazov na odporúčanie.
• Životospráva a cievne rizikové faktory — ich ovplyvňovanie má množstvo zdravotných prínosov, ale priaznivý účinok konkrétne na kogníciu preukázaný nie je.

Autori sami uzatvárajú, že ide o oblasť, kde robustné dôkazy chýbajú a sú potrebné ďalšie randomizované štúdie. Obdobne tému spracúva odborné stanovisko Americkej kardiologickej a Americkej mozgovoprípadovej asociácie (El Husseini a kol., Stroke, 2023) a kanadské odporúčania pre cievne kognitívne poruchy (Swartz a kol., Alzheimer’s & Dementia, 2025).

05 — IndikáciaKedy má vyšetrenie zmysel

• Zvažuje sa návrat do práce — najmä ak ide o prácu s vyššími nárokmi na pozornosť, tempo alebo zodpovednosť za iných.
• Ťažkosti pretrvávajú a nezlepšujú sa tak, ako sa čakalo.
• Rodina a pacient sa nezhodnú na tom, čo ešte zvláda — vyšetrenie prinesie objektívny podklad namiesto dohadov.
• Plánuje sa rehabilitácia a je potrebné vedieť, na ktoré funkcie sa zamerať a ktoré sú zachované.
• Treba doložiť stav pre posudkové účely — k tomu viac v článku o posudkovom vyšetrení.
• Sleduje sa vývoj — opakované vyšetrenie s odstupom ukáže, čo sa zlepšilo a čo stagnuje.

Ohľadom šoférovania: po príhode môžu byť prítomné zrakové, kognitívne, behaviorálne aj motorické následky, ktoré schopnosť viesť vozidlo ovplyvňujú, a odborná literatúra otvorene uvádza, že rozlíšiť, kto je a kto nie je spôsobilý viesť vozidlo, býva ťažké (Devos a kol., in: Clinical Pathways in Stroke Rehabilitation, 2021). Na Slovensku to zákon č. 8/2009 Z. z. rozdeľuje na dve posudzovania. Zdravotná spôsobilosť — teda „telesná schopnosť a duševná schopnosť viesť motorové vozidlo“ — sa podľa § 86 posudzuje lekárskou prehliadkou, ktorú vykonáva všeobecný lekár. Psychická spôsobilosť sa podľa § 88 posudzuje psychologickým vyšetrením a posudzuje ju psychológ s certifikátom na certifikovanú pracovnú činnosť dopravná psychológia. Neuropsychologické vyšetrenie nie je ani jedno z nich — je to podklad, ktorý môže do posúdenia vstúpiť, sám o sebe však o vodičskom oprávnení nerozhoduje.

06 — RozsahČo robím a čo nerobím

07 — FAQČasté otázky

ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera

• Quinn TJ, Richard E, Teuschl Y, a kol. (2021). European Stroke Organisation and European Academy of Neurology joint guidelines on post-stroke cognitive impairment. European Stroke Journal, 6(3), I–XXXVIII. — spoločné európske odporúčania spracované metodikou GRADE; podkladajú celú sekciu 04: absenciu dôkazov pre plošný skríning pri súčasnom uznaní dôležitosti cieleného vyšetrenia, absenciu jednoznačne lepšieho testu, nedostatok dôkazov pre inhibítory cholínesterázy, memantín, nootropiká aj kognitívnu rehabilitáciu, a nepreukázaný účinok ovplyvňovania cievnych rizikových faktorov konkrétne na kogníciu.
• Liu L, Xu M, Marshall IJ, a kol. (2023). Prevalence and natural history of depression after stroke: A systematic review and meta-analysis of observational studies. PLOS Medicine, 20(3), e1004200. — systematický prehľad a metaanalýza 77 štúdií; podkladá údaj o výskyte depresie po mozgovej príhode 27 % (95 % IS 25 – 30) v sekcii 03 aj vo FAQ.
• Gallucci L, Sperber C, Guggisberg AG, a kol. (2024). Post-stroke cognitive impairment remains highly prevalent and disabling despite state-of-the-art stroke treatment. International Journal of Stroke, 19(8), 888–897. — prospektívna kohortová štúdia pacientov liečených súčasnou starostlivosťou vrátane endovaskulárnej liečby; podkladá tvrdenie zo sekcie 01, že pokrok v akútnej liečbe kognitívne následky neodstránil.
• El Husseini N, Katzan IL, Rost NS, a kol. (2023). Cognitive Impairment After Ischemic and Hemorrhagic Stroke: A Scientific Statement From the American Heart Association/American Stroke Association. Stroke, 54(6), e272–e291. — odborné stanovisko; podkladá klinický rámec kognitívnych následkov po ischemickej aj hemoragickej príhode.
• Swartz RH, Longman RS, Lindsay MP, a kol. (2025). Canadian Stroke Best Practice Recommendations: Vascular cognitive impairment, 7th edition practice guidelines update, 2024. Alzheimer’s & Dementia, 21(1), e14324. — národné odporúčania pre cievne kognitívne poruchy; podkladajú rámec posudzovania a manažmentu uvedený v sekcii 04.
• Milosevich ET, Moore MJ, Pendlebury ST, Demeyere N (2024). Domain-specific cognitive impairment 6 months after stroke: The value of early cognitive screening. International Journal of Stroke, 19(3), 331–341. — prospektívna kohorta 430 pacientov vyšetrených do dvoch týždňov po príhode a znova po šiestich mesiacoch; podkladá údaje zo sekcie 02: akútny výskyt postihnutia od 26,7 % (praxia) po 46,8 % (pozornosť), podiel zlepšenia do šiestich mesiacov najvyšší pri praxii (71 %) a najnižší pri reči (46 %) a pamäti (48 %), aj prognostickú hodnotu skorého vyšetrenia.
• Aam S, Einstad MS, Munthe-Kaas R, a kol. (2020). Post-stroke Cognitive Impairment — Impact of Follow-Up Time and Stroke Subtype on Severity and Cognitive Profile: The Nor-COAST Study. Frontiers in Neurology, 11, 699. — kohorta 617 pacientov vyšetrených po 3 a 18 mesiacoch, klasifikácia podľa kritérií DSM-5; podkladá doménový rámec zo sekcie 02 (pozornosť, exekutívne funkcie, pamäť, reč, percepčno-motorické funkcie).
• Devos H, Hawley CA, Conn AM, Marshall SC, Akinwuntan AE (2021). Driving After Stroke. In: Platz T (ed.), Clinical Pathways in Stroke Rehabilitation: Evidence-based Clinical Practice Recommendations. Cham: Springer. — kapitola s odporúčaniami pre klinické rozhodovanie o návrate k šoférovaniu; podkladá tvrdenie zo sekcie 05 a z FAQ, že po príhode môžu byť prítomné zrakové, kognitívne, behaviorálne aj motorické následky ovplyvňujúce vedenie vozidla a že spoľahlivo rozlíšiť spôsobilých od nespôsobilých býva ťažké.
• Weterings RP, Kessels RPC, de Leeuw FE, Piai V (2023). Cognitive impairment after a stroke in young adults: A systematic review and meta-analysis. International Journal of Stroke, 18(8), 888–897. — systematický prehľad a metaanalýza; podkladá poznámku zo sekcie 02, že poznatky z bežnej populácie pacientov nad päťdesiat rokov sa na mladších pacientov neprenášajú automaticky a skúmajú sa samostatne.

Ďalšie čítanieMožno Vás zaujme