Kategória Neuropsychológia

Existujú diagnostické otázky, na ktoré samotné neuropsychologické vyšetrenie nestačí. Pacient prichádza s kombináciou kognitívnych ťažkostí, emocionálnych prejavov, vzťahových problémov a niekedy aj somatických sťažností — a potrebuje komplexnú klinickú formuláciu, ktorá tieto vrstvy integruje. Pre tieto situácie existuje komplexná klinická psychodiagnostika — diagnostický rámec, ktorý kombinuje neuropsychologické, klinicko-psychologické a osobnostné nástroje do jedného integrovaného posúdenia. V tomto článku prejdeme cez to, čo komplexná klinická psychodiagnostika obsahuje, kedy je indikovaná oproti samostatnej neuropsychologii alebo psychiatrickému vyšetreniu, aké testové nástroje sa používajú, a uzavrieme tým, ako sa výstup z diagnostiky integruje do plánovania liečby — vrátane prípadnej dlhodobej psychodynamicky orientovanej psychoterapie pre dospelých klientov.

Po dopravnej nehode, pracovnom úraze, závažnej diagnóze alebo pri spore o invalidný dôchodok môže byť potrebné objektívne kvantifikovať kognitívne dôsledky — nielen pre liečbu, ale aj pre administratívne, právne alebo poisťovacie účely. Neuropsychologické vyšetrenie poskytuje štruktúrovaný odborný podklad, ktorý posudzujúce subjekty (poisťovňa, posudková komisia Sociálnej poisťovne, súd) môžu použiť pri svojom rozhodovaní. V tomto článku prejdeme cez typy posudkových vyšetrení, špecifiká oproti bežnému klinickému vyšetreniu, štruktúru záverečnej správy, otázku kto vyšetrenie financuje a praktickú prípravu pre klienta. Cieľom je pomôcť Vám zorientovať sa v procese a vedieť, čo od vyšetrenia očakávať.

Pozornosť a exekutívne funkcie sú kognitívna infraštruktúra, na ktorej stojí celé naše denné fungovanie — rozhodovanie, plánovanie, organizácia, schopnosť dokončiť úlohu, sebakontrola. Pri ich postihnutí pacient zvládne jednotlivý test, ale v reálnom živote zlyháva pri komplexných úlohách — nedokončí projekty, opakovane prokrastinuje, stráca sa v plánovaní dňa, robí impulzívne rozhodnutia. V tomto článku prejdeme cez typy pozornosti (selektívna, trvalá, rozdelená, prepínanie), komponenty exekutívnych funkcií (plánovanie, inhibícia, kognitívna flexibilita, pracovná pamäť), klinické situácie kedy sú postihnuté, a obzvlášť tému ADHD u dospelých — vrátane vymedzenia, čo vyšetrenie môže a nemôže poskytnúť.

„Mám zlú pamäť" je jedna z najčastejších sťažností v praxi klinického psychológa. Ale „pamäť" nie je jedna funkcia — je to komplexný systém niekoľkých vzájomne prepojených mechanizmov. Pri klinickom vyšetrení rozlišujeme krátkodobú a dlhodobú pamäť, verbálnu a vizuálnu, deklaratívnu (vedome dostupnú) a procedurálnu (návyky a zručnosti). Každý typ môže byť postihnutý samostatne — a profil postihnutia napovedá o klinickom rámci. V tomto článku prejdeme cez hlavné typy pamäti, vysvetlíme, čo presne testujeme pri komplexnom vyšetrení, ako vyzerajú typické profily postihnutia pri rôznych klinických rámcoch (depresia, MCI, Alzheimerova choroba, post-traumatické stavy) a uzavrieme tým, kedy má cielené vyšetrenie pamäti väčší zmysel ako komplexná neuropsychologická batéria.

„Mama opakuje tie isté otázky." „Otec sa stratil v meste, kde žije 40 rokov." „Stará mama nevie, aký je deň." Tieto situácie vyvolávajú u rodín otázku, ktorá nemá jednoduchú odpoveď: ide o normálne starnutie, mierne zhoršenie, alebo už o demenciu? Klinicky ide o tri odlišné rámce s odlišnou prognózou a odlišnými intervenciami — a ich rozlíšenie patrí k najnáročnejším úlohám v geriatrii. V tomto článku prejdeme cez tri klinické rámce — fyziologické starnutie, mierny kognitívny pokles (MCI) a demenciu — vysvetlíme ich diferenciálne kritériá, prejdeme cez hlavné subtypy demencie, popíšeme reverzibilné príčiny kognitívneho poklesu, ktoré sa nesmú prehliadnuť, a uzavrieme úlohou neuropsychologického vyšetrenia v diferenciálnom diagnostickom procese.

Po úraze hlavy — či už dopravnom, športovom alebo pracovnom — sa väčšina ľudí spolieha na to, že akútna fáza skončí a kognitívne fungovanie sa vráti k normálu. U významnej časti pacientov sa však časť ťažkostí udrží mesiace alebo roky: zhoršená koncentrácia, spomalené spracovanie informácií, únava pri kognitívnej záťaži, zhoršená pracovná pamäť, podráždenosť, poruchy spánku. Tieto symptómy nemusia byť viditeľné v štandardnom neurologickom vyšetrení ani na CT alebo MRI mozgu — ale objektívne ich možno zachytiť cieleným neuropsychologickým vyšetrením. V tomto článku prejdeme cez spektrum úrazov hlavy od ľahkej komócie po ťažšie traumatické poranenie mozgu, vysvetlíme, aké kognitívne domény sú typicky postihnuté, kedy je vhodné absolvovať vyšetrenie a ako sa jeho výstup používa pre rehabilitáciu, posúdenie pracovnej spôsobilosti alebo nárok voči poisťovni.

„Asi začínam mať demenciu, neviem, kde som dal kľúče." Túto vetu počujem v praxi pravidelne — väčšinou od ľudí, ktorí v skutočnosti demenciu nemajú. Drobné výpadky pozornosti, prechodné zabúdanie mien, zhoršená koncentrácia pri preťažení sú fyziologické javy, ktoré sa stávajú každému. Pri klinicky relevantnom kognitívnom probléme však ide o iný kvalitatívny obraz — pretrvávajúci, progresívny, narúšajúci bežné fungovanie. V tomto článku prejdeme cez varovné signály, ktoré indikujú zmysel neuropsychologického vyšetrenia, rozdiel medzi subjektívnymi a objektívne potvrdenými ťažkosťami, indikácie podľa veku a klinického kontextu, a uzavrieme tým, kedy vyšetrenie naopak nie je potrebné.

Zabúdate mená, slová a prečo ste prišli do miestnosti? Čo za tým býva u ľudí v strednom veku, kedy je to normálne — a kedy má zmysel vyšetrenie.

Čo má doloženú oporu pri znižovaní rizika kognitívneho poklesu a čo je marketing. Lancet 2024, tréningové aplikácie, doplnky — a čo z toho robiť dnes.

Mama alebo otec zabúda a odmieta o tom hovoriť? Ako viesť rozhovor bez hádky, prečo nefunguje domáce testovanie a ako ho dostať na vyšetrenie.