Lieky a pamäť — kedy za kognitívnymi ťažkosťami stojí liečba

Niektoré bežne predpisované lieky sa vo veľkých štúdiách opakovane spájajú s horšou pamäťou, pozornosťou a tempom myslenia. Je to jedna z mála príčin kognitívnych ťažkostí, ktorá môže byť ovplyvniteľná — a zároveň jedna z tých, kde je najľahšie napáchať škodu unáhleným záverom.

Mgr. Filip Valúch Klinický a dopravný psychológ

12 min čítania

Toto je najdôležitejšia veta celého článku: žiadny liek nevysadzujte ani neupravujte na základe toho, čo si tu prečítate. Lieky spomínané nižšie sa predpisujú z vážnych dôvodov a ich náhle vysadenie môže byť nebezpečnejšie než ťažkosti, ktoré riešite — pri niektorých skupinách priamo život ohrozujúce. Zmenu liečby robí výhradne lekár, ktorý Vám liek predpísal. Ja lieky nepredpisujem, neupravujem ani nevysadzujem — som psychológ, nie lekár.

01 — VýchodiskoPrečo sa pri pamäti pýtam na lieky

Keď za mnou príde človek s tým, že mu vynecháva pamäť alebo sa nevie sústrediť, patrí zoznam jeho liekov k prvým veciam, na ktoré sa pýtam. Nie preto, že by som chcel liečbu spochybňovať — ale preto, že pri hľadaní príčiny kognitívnych ťažkostí sa najprv vylučujú tie, ktoré sú potenciálne ovplyvniteľné. Patria k nim štítna žľaza, deficity vitamínov, depresia, nekvalitný spánok, alkohol — a lieky.

Rozdiel oproti ostatným príčinám je v tom, že liek si človek spája so zdravím, nie s problémom. Preto ho pri opise ťažkostí často ani nespomenie. A práve preto sa naň pýtam sám.

02 — Anticholinergná záťažSkupina, o ktorej sa hovorí najviac

Najviac dát sa nazbieralo o liekoch s takzvaným anticholinergným účinkom — teda o liekoch, ktoré tlmia pôsobenie prenášača acetylcholínu. Ten sa okrem iného podieľa na pamäti a pozornosti. Nejde o jednu skupinu liekov, ale o vlastnosť, ktorú má viacero rôznych liečiv naprieč odbormi.

Najväčšou prácou na túto tému je britská štúdia z databázy praktických lekárov, ktorá porovnala 58 769 ľudí s diagnózou demencie s 225 574 kontrolami vo veku od 55 rokov a sledovala predpisy 56 liečiv so silným anticholinergným účinkom (Coupland a kol., JAMA Internal Medicine, 2019). Riziko rástlo s celkovou dávkou nazbieranou za jeden až jedenásť rokov:

pri najnižšej expozícii bol upravený pomer šancí 1,06 (95 % IS 1,03 – 1,09),
pri najvyššej expozícii 1,49 (95 % IS 1,44 – 1,54) oproti ľuďom bez takýchto predpisov.

Pri najvyššej expozícii sa riziko zvyšovalo najmä pri anticholinergných antidepresívach (1,29), liekoch na Parkinsonovu chorobu (1,52), antipsychotikách (1,70), liekoch na dráždivý mechúr (1,65) a antiepileptikách (1,39). Podobný obraz priniesla nezávislá britská štúdia publikovaná v BMJ (Richardson a kol., 2018) a súhrn dostupných prác v systematickom prehľade s metaanalýzou (Zheng a kol., Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 2021).

Ako tie čísla čítať. Pomer šancí 1,49 neznamená, že polovica užívateľov dostane demenciu, ani že liek demenciu spôsobuje. Znamená, že v skupine s najvyššou expozíciou bola diagnóza demencie zhruba o polovicu častejšia než v skupine bez expozície. Časť tohto rozdielu môže mať aj iné vysvetlenia — o tom je sekcia 05.

03 — BenzodiazepínyLieky na upokojenie a na spanie

Druhou dobre zdokumentovanou skupinou sú benzodiazepíny a príbuzné lieky na spanie. Aktualizovaná metaanalýza devätnástich štúdií zistila u dlhodobých užívateľov štatisticky významné zhoršenie vo viacerých oblastiach naraz — pracovná pamäť, rýchlosť spracovania, rozdelená pozornosť, zrakovo-konštrukčné schopnosti, novšia pamäť a expresívna reč (Crowe & Stranks, Archives of Clinical Neuropsychology, 2018).

Nasleduje zistenie, ktoré je potrebné povedať otvorene, aj keď je nepríjemné: u ľudí, ktorí liek vysadili a abstinovali, zostali deficity prítomné — v novšej pamäti, rýchlosti spracovania, zrakovo-konštrukčných schopnostiach, rozdelenej a trvalej pozornosti a v pracovnej pamäti. Autori z toho uzatvárajú, že ide o reziduálne kognitívne oslabenie, ktoré pravdepodobne pretrváva aj po vysadení.

Neznamená to, že vysadenie nemá zmysel — dôvody preň sú aj iné než kognitívne a rozhoduje o ňom lekár. Znamená to len, že nie je poctivé sľubovať, že sa po vysadení všetko vráti. Vysadzovaniu benzodiazepínov u starších ľudí a u ľudí s kognitívnym oslabením sa venuje samostatný systematický prehľad (McEvoy a kol., Journal of the American Geriatrics Society, 2025); o rizikách dlhodobého užívania píšem podrobnejšie v článkoch o rizikách benzodiazepínov a o závislosti od liekov.

04 — Počet liekovKeď problémom nie je jeden liek, ale ich súčet

Samostatnou témou je počet užívaných liekov. Metaanalýza dvadsiatich siedmich štúdií u ľudí nad šesťdesiat rokov našla vyššie riziko kognitívneho oslabenia pri piatich a viac liekoch súčasne (pomer šancí 1,39; 95 % IS 1,23 – 1,58) a pri desiatich a viac (1,51; 95 % IS 1,01 – 2,25) (Yu a kol., Geriatric Nursing, 2024).

Autori tejto práce sami výslovne dodávajú, že príčinný vzťah si vyžaduje ďalšie overenie. Je to dôležitá výhrada: človek, ktorý užíva desať liekov, je spravidla chorľavejší než ten, čo neužíva žiadny, a práve tie ochorenia môžu kogníciu ovplyvňovať samy o sebe.

05 — InterpretáciaČo z týchto čísel vyplýva a čo nie

Tu je namieste opatrnosť, ktorú v populárnych článkoch o „liekoch, čo ničia pamäť“ nenájdete.

Ide o pozorovacie štúdie, nie o experimenty. Ukazujú súvislosť, nie príčinu. Nikto ľuďom náhodne nepridelil anticholinergný liek na jedenásť rokov, aby sa zistilo, čo to urobí.
Liek sa predpisuje pre nejaké ochorenie — a to ochorenie môže byť skutočným vinníkom. Depresia liečená anticholinergným antidepresívom sama zhoršuje pamäť. Nespavosť liečená hypnotikom sama zhoršuje pozornosť.
Časť liečby môže byť skorou reakciou na už začínajúce ochorenie. Zmeny nálady a spánku predchádzajú niektorým neurodegeneratívnym ochoreniam o roky — liek na ne predpísaný sa potom v dátach javí ako predchodca demencie, hoci bol jej dôsledkom.
Nič z toho nerobí zistenia bezcennými. Súvislosť je konzistentná naprieč nezávislými databázami a rastie s dávkou, čo je argument v jej prospech. Len z nej nevyplýva individuálna predpoveď pre konkrétneho človeka.

Praktický záver teda nie je „vysaďte to“. Praktický záver je, že zoznam liekov patrí do každého poriadneho vyšetrenia pamäti, a že ak sa nájde možný podiel liečby, je to zistenie pre predpisujúceho lekára — nie pokyn pre pacienta.

06 — RozsahČo s tým robím ja a čo nie

Ako s tým pracujem

Zoznam liekov beriem ako súčasť anamnézy. Pri vyšetrení pamäti a vyšetrení pozornosti a exekutívnych funkcií zisťujem, čo človek užíva, ako dlho a či sa ťažkosti časovo neviažu na začiatok alebo zmenu liečby. Ak sa taká súvislosť ukáže, napíšem ju do správy zrozumiteľne a s odôvodnením, aby s ňou mohol pracovať lekár.

Lieky nepredpisujem, neupravujem ani nevysadzujem a neposudzujem správnosť liečby. To je práca lekára, ktorý liek predpísal. Moja časť je zmerať kognitívny výkon, opísať jeho profil a pomenovať, čo sa naň mohlo podieľať — vrátane liečby, ak na to údaje ukazujú.

Prineste si preto na vyšetrenie aktuálny zoznam všetkého, čo užívate — vrátane liekov bez predpisu, výživových doplnkov a bylinných prípravkov. Ak si nie ste istí, odfoťte škatuľky alebo si prineste posledný výpis z lekárne.

07 — FAQČasté otázky

Beriem liek z tohto zoznamu. Mám ho vysadiť?

Nie — a nie preto, že sa vyhýbam odpovedi. Náhle vysadenie viacerých z týchto skupín je nebezpečné, pri benzodiazepínoch môže vyvolať závažný odvykací stav vrátane kŕčov. Navyše: liek dostávate pre nejaké ochorenie a to ochorenie po vysadení nezmizne. Ak máte podozrenie, že liečba prispieva k Vašim ťažkostiam, spíšte si konkrétne pozorovania — od kedy, čo presne — a preberte to s lekárom, ktorý liek predpisuje.

Znamená pomer šancí 1,49, že mám o polovicu vyššiu šancu na demenciu?

Nie tak priamočiaro. To číslo platí pre skupinu s najvyššou kumulatívnou expozíciou v konkrétnej štúdii, nie pre jednotlivca. Individuálne riziko závisí od veku, ďalších ochorení, genetiky aj od toho, ktorý liek a ako dlho. A keďže ide o pozorovaciu štúdiu, časť rozdielu môže mať iné vysvetlenie než účinok samotného lieku — podrobnejšie v sekcii 05.

Vysadil som lieky na spanie. Vráti sa mi pamäť?

Poctivá odpoveď je, že nie nevyhnutne úplne. Metaanalýza devätnástich štúdií našla u ľudí, ktorí benzodiazepíny vysadili a abstinovali, pretrvávajúce oslabenie vo viacerých oblastiach vrátane novšej pamäti a rýchlosti spracovania. Zlepšenie po vysadení je možné, návrat do pôvodného stavu sa sľúbiť nedá. Dôvodov na vysadenie je pritom viac než len kognitívnych — o tom však rozhoduje lekár.

Ako sa dá odlíšiť vplyv liekov od začínajúcej demencie?

Jedným vyšetrením často nie úplne. Pomáha profil ťažkostí, ich časová súvislosť so začiatkom či zmenou liečby a najmä opakované vyšetrenie s odstupom. Ak sa výkon po úprave liečby lekárom zlepší, je to silný argument pre podiel liekov; ak sa napriek nej zhoršuje, hľadá sa ďalej. Odlíšeniu sa venujem v článku o rozdiele medzi starnutím, MCI a demenciou.

Beriem osem liekov. Je to samo o sebe problém?

Metaanalýza u ľudí nad šesťdesiat rokov našla vyššie riziko kognitívneho oslabenia pri piatich a viac liekoch súčasne, no jej autori sami dodávajú, že príčinný vzťah treba ďalej overiť. Ľudia užívajúci veľa liekov bývajú aj chorľavejší, čo môže vysvetľovať časť rozdielu. Zmysel má pravidelná revízia liečby u lekára — nie svojvoľné škrtanie.

Píšete o liekoch — nie ste psychológ?

Som, a preto lieky nepredpisujem ani neupravujem. Píšem o nich preto, že pri vyšetrení pamäti sú súčasťou anamnézy: bez zoznamu liekov sa nedá poctivo posúdiť, čo sa na kognitívnom výkone podieľa. Zistenie odovzdávam lekárovi, ktorý o liečbe rozhoduje.

ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera

Coupland CAC, Hill T, Dening T, Morriss R, Moore M, Hippisley-Cox J (2019). Anticholinergic Drug Exposure and the Risk of Dementia: A Nested Case-Control Study. JAMA Internal Medicine, 179(8), 1084–1093. — vnorená prípadovo-kontrolná štúdia, 58 769 pacientov s demenciou a 225 574 kontrol vo veku 55+, 56 liečiv so silným anticholinergným účinkom; podkladá údaje zo sekcie 02: nárast upraveného pomeru šancí z 1,06 (95 % IS 1,03–1,09) pri najnižšej expozícii na 1,49 (95 % IS 1,44–1,54) pri najvyššej, aj hodnoty pre jednotlivé skupiny liekov.
Richardson K, Fox C, Maidment I, a kol. (2018). Anticholinergic drugs and risk of dementia: case-control study. BMJ, 361, k1315. — nezávislá prípadovo-kontrolná štúdia; podkladá tvrdenie zo sekcie 02, že podobný obraz priniesli aj ďalšie práce.
Zheng YB, Shi L, Zhu XM, a kol. (2021). Anticholinergic drugs and the risk of dementia: A systematic review and meta-analysis. Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 127, 296–306. — systematický prehľad a metaanalýza; podkladá konštatovanie zo sekcie 02, že súvislosť je zhrnutá naprieč dostupnými prácami.
Crowe SF, Stranks EK (2018). The Residual Medium and Long-term Cognitive Effects of Benzodiazepine Use: An Updated Meta-analysis. Archives of Clinical Neuropsychology, 33(7), 901–911. — aktualizovaná metaanalýza 19 štúdií; podkladá celú sekciu 03: oslabenie u súčasných užívateľov v pracovnej pamäti, rýchlosti spracovania, rozdelenej pozornosti, zrakovo-konštrukčných schopnostiach, novšej pamäti a expresívnej reči, aj pretrvávanie deficitov u tých, ktorí liek vysadili a abstinovali.
McEvoy AM, Langford AV, Liau SJ, a kol. (2025). Deprescribing Benzodiazepine Receptor Agonists in Older Adults and People With Cognitive Impairment: A Systematic Review. Journal of the American Geriatrics Society, 73(9), 2905–2913. — systematický prehľad; podkladá odkaz zo sekcie 03, že vysadzovaniu týchto liekov u starších ľudí a ľudí s kognitívnym oslabením sa venuje samostatná odborná literatúra.
Yu X, Qian Y, Zhang Y, Chen Y, Wang M (2024). Association between polypharmacy and cognitive impairment in older adults: A systematic review and meta-analysis. Geriatric Nursing, 59, 330–337. — metaanalýza 27 pozorovacích štúdií u ľudí nad 60 rokov; podkladá údaje zo sekcie 04 (pomer šancí 1,39; 95 % IS 1,23–1,58 pri ≥ 5 liekoch a 1,51; 95 % IS 1,01–2,25 pri ≥ 10 liekoch) aj výhradu autorov, že príčinný vzťah si vyžaduje ďalšie overenie.

Autor článku

Mgr. Filip Valúch

Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Venuje sa klinickej psychodiagnostike a neuropsychologickým vyšetreniam. Článok má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie; o liečbe rozhoduje lekár.