Hyperaktivita u detí a dospelých — kedy je normálna a kedy ide o ADHD

01 — DefiníciaČo je hyperaktivita a čo ňou nie je

Hyperaktivita je stav nadmernej pohybovej a vnútornej aktivity, ktorý je neprimeraný situácii a veku. Nie je to to isté, čo temperamentne živé dieťa — zdravé trojročné dieťa je prirodzene veľmi aktívne a to sa nepovažuje za hyperaktivitu. O hyperaktivite hovoríme až vtedy, keď:

• Aktivita je výrazne silnejšia než u rovesníkov v rovnakom veku.
• Objavuje sa vo viacerých prostrediach — doma, v škole, na ulici, medzi kamarátmi.
• Trvá dlhodobo a nedá sa vysvetliť akútnou situáciou (únava, sladkosti, stresová udalosť).
• Narúša fungovanie — školské výsledky, vzťahy, bezpečnosť alebo kvalitu života.

Hyperaktivita je jedným z troch jadrových príznakov ADHD — spolu s nepozornosťou a impulzivitou. MKCH-11 vedie ADHD pod kódom 6A05. Dôležité je však vedieť, že hyperaktivita sama o sebe ADHD neznamená — za rovnakými prejavmi sa môže skrývať viacero iných stavov.

02 — DetiAko sa hyperaktivita prejavuje u detí podľa veku

Prejavy hyperaktivity sa v priebehu vývinu menia — to, čo vyzerá u trojročného ako bežná živosť, je u deviataka už znepokojivé. Tu sú tri základné vývinové obdobia:

03 — DospelíHyperaktivita u dospelých — vnútorný nepokoj namiesto behu

U dospelých sa hyperaktivita zriedkavo prejavuje klasickým „behom po miestnosti“. Namiesto toho sa transformuje na vnútorné napätie a potrebu stálej stimulácie. Typické prejavy:

04 — Terminológia„Hyperkinetická porucha správania“ vs ADHD

Na slovenských školských a pediatrických záznamoch sa stále stretávate s termínom „hyperkinetická porucha správania“ (HKP alebo HPP). Ide o starší názov, ktorý pochádza z klasifikácie MKCH-10 (F90.0, F90.1) a odkazuje v podstate na to isté, čo dnes pomenúvame ADHD.

V aktuálnej klasifikácii MKCH-11, ktorú Slovensko postupne zavádza, je diagnóza vedená pod kódom 6A05 — ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou). Pre praktické účely:

Ak vášmu dieťaťu bola stanovená diagnóza „hyperkinetická porucha“ alebo „HKP“, ide o ten istý stav, ktorý sa v súčasnej terminológii nazýva ADHD — len pod starším názvom.

05 — KritériáKedy je hyperaktivita už ADHD

Každé dieťa je občas „hyperaktívne“ — po cukrovinkách, pri nude, v novom prostredí, keď je unavené alebo nevyspaté. O ADHD uvažujeme až vtedy, keď sú splnené všetky nasledujúce kritériá:

Ak niektoré z týchto kritérií nie sú splnené, pravdepodobne ide o iný stav alebo o bežnú variabilitu temperamentu — a to treba odlíšiť diferenciálnou diagnostikou.

06 — AlternatívyIné príčiny hyperaktivity okrem ADHD

Diferenciálna diagnostika — odlíšenie ADHD od iných stavov s podobnými prejavmi — je najdôležitejšou časťou vyšetrenia. Hyperaktivitu môžu spôsobovať viaceré úplne odlišné stavy, ktoré si vyžadujú úplne iný prístup:

07 — PostupČo robiť, ak je dieťa alebo dospelý hyperaktívny

08 — PomocAko pomáham pri hyperaktivite a ADHD

V ambulancii klinickej psychológie poskytujem komplexnú starostlivosť od diagnostiky až po dlhodobú terapeutickú prácu:

• Komplexná diagnostika ADHD pre deti od 7 rokov aj dospelých, s dôrazom na diferenciálnu diagnostiku — odlíšenie od úzkosti, stavov súvisiacich s traumou, porúch spánku, autizmu a ďalších.
• Rodičovské konzultácie pre rodičov detí s hyperaktívnym správaním — aj bez formálnej diagnózy. Pomáhajú nastaviť prostredie, rutiny a reakcie na náročné situácie.
• Psychodynamicky orientovaná psychoterapia — pre dospelých od 18 rokov. Pracuje s emocionálnou rovinou a vzťahovými vzorcami, ktoré samotná „kontrola symptómov“ nerieši.
• Psychoedukácia a nácvik stratégií — porozumenie tomu, ako nepozornosť a nepokoj fungujú, a nastavenie konkrétnych postupov pre prácu, štúdium aj domácnosť.
• Čo neposkytujem — detskú psychoterapiu ani tréningy kognitívnych funkcií. Ak ich dieťa po diagnostike potrebuje, odporučím pracovisko so zameraním na detský vek.
• Odporúčanie k psychiatrovi pri stredne ťažkých a ťažkých formách, keď je vhodná aj medikamentózna liečba.

09 — FAQČasté otázky o hyperaktivite

ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera

• Faraone SV, a kol. (2021). The World Federation of ADHD International Consensus Statement: 208 Evidence-based conclusions about the disorder. Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 128, 789–818. — medzinárodný konsenzus s 208 doloženými závermi; podkladá klinický rámec ADHD, o ktorý sa článok opiera.
• WHO — ICD-11 (MKCH-11). Medzinárodná klasifikácia chorôb, 11. revízia. — podkladá diagnostické vymedzenie ADHD (6A05) vrátane kritérií hyperaktivity a impulzivity, o ktoré sa článok opiera.
• Leffa DT, Caye A, Rohde LA (2022). ADHD in Children and Adults: Diagnosis and Prognosis. Current Topics in Behavioral Neurosciences, 57, 1–18. — prehľad diagnostiky a priebehu ADHD naprieč vekom; podkladá opis toho, ako sa prejavy menia od detstva do dospelosti a čo z toho vyplýva pre diagnostiku.

Ďalšie čítanieMožno Vás zaujme