Prenos a protiprenos v psychoterapii

Prenos je centrálny psychodynamický fenomén — spôsob, akým klient postupne začne vzťah s terapeutom prežívať vzorcami z iných vzťahov. Nie je to iba „zamilovanie sa“, ale široká škála pocitov, očakávaní a reakcií. Protiprenos sú reakcie terapeuta, ktoré sú diagnosticky cenné. Porozumenie obom konceptom je kľúčové pre orientáciu v psychoterapeutickom procese.

Mgr. Filip Valúch Klinický a dopravný psychológ
Aktualizované apríl 2026 13 min čítania
Prenos a protiprenos v psychoterapii — klinické vysvetlenie pre dospelých klientov
Obsah článku
  1. Čo je prenos
  2. Pôvod konceptu — od Freuda k súčasnosti
  3. Štyri hlavné konfigurácie prenosu
  4. Protiprenos — reakcie terapeuta
  5. Ako sa s prenosom v terapii pracuje
  6. Prenos vs realita — ako ich rozlíšiť
  7. Bežné mýty a obavy
  8. Časté otázky

01 — DefiníciaČo je prenos

Prenos (latinsky transferentia, anglicky transference) je psychodynamický fenomén, ktorý popisuje proces, pri ktorom klient postupne začne vzťah s terapeutom prežívať vzorcami, ktoré pozná z iných (často raných) vzťahov. Tieto vzorce sa „prenášajú“ z pôvodného kontextu (rodina, partneri, autoritatívne postavy) do terapeutického vzťahu, kde sa stávajú viditeľnými a spracovateľnými.

Krátky klinický príklad

Klientka v 8. mesiaci psychoterapie zrazu prežíva, že terapeut k nej je „chladný a kritický“ — hoci v reálnom správaní terapeuta sa nezmenilo nič. Pri analýze sa ukáže, že tento pocit je opakovaním vzorca, ktorý poznala z detstva voči otcovi. Terapeut nie je chladný — klientka prežíva svoj vlastný vnútorný vzorec, ktorý sa aktivuje vo vzťahu s mužskou autoritou. Toto je prenos. Vďaka jeho objaveniu klientka môže začať rozumieť, kedy sa tento vzorec aktivuje aj v iných vzťahoch — partnerských, pracovných.

Čo je dôležité chápať

Prenos nie je niečo, čo klient robí dobrovoľne alebo vedome. Nie je to iluzórnosť, slabosť ani patológia. Je to univerzálny psychický mechanizmus, ktorý sa odohráva vo všetkých významných vzťahoch — partnerských, rodinných, pracovných. V psychoterapii sa stáva viditeľnejším, lebo:

  • Terapeut zachováva profesijnú zdržanlivosť — neodpovedá na klientove emocionálne signály bežným spoločenským spôsobom, čo umožňuje, aby sa prenos prejavil čisto
  • Pravidelnosť a štruktúra rámca vytvára priestor, v ktorom sa vzorce postupne kumulujú
  • Klient hovorí o svojich pocitoch a fantáziách — vrátane tých voči terapeutovi
i

Klinický odkaz: Prenos je diagnosticky cenný materiál, nie problém. Vďaka nemu sa v terapii odhalia vzorce, ktoré v bežnom živote ostávajú neviditeľné. Cieľom terapeuta nie je prenos „odstrániť“ — cieľom je s ním pracovať.

02 — HistóriaPôvod konceptu — od Freuda k súčasnosti

Sigmund Freud objavil prenos koncom 19. storočia ako náhodný pozorovaný fenomén. Pôvodne ho považoval za prekážku terapie — niečo, čo bráni klientovi sústrediť sa na racionálny proces uvoľnenia traumatických spomienok. Postupne si však uvedomil, že prenos nie je prekážka, ale práve cesta — najpriamejší spôsob, ako sa nevedomé vzorce stávajú viditeľnými.

Vývoj konceptu v 20. a 21. storočí

Po Freudovi sa koncept prenosu výrazne rozšíril a obohatil:

  • Melanie Klein a teória objektných vzťahov — prenos ako spôsob, akým klient projektuje vnútorné objekty (vnútorné reprezentácie významných ľudí) na terapeuta
  • Heinz Kohut a self-psychológia — prenos ako spôsob, akým klient potrebuje terapeuta pre konkrétnu funkciu (zrkadlenie, idealizácia, pocit spriaznenosti)
  • Otto Kernberg a moderná psychoanalytická práca s poruchami osobnosti — prenos ako kľúčový prístup pri liečbe BPD a NPD
  • Relačná psychoanalýza (Stephen Mitchell, Jessica Benjamin) — prenos ako obojsmerný interakčný proces, nie iba projekcia klienta. Terapeut a klient spolu spoluvytvárajú, čo sa medzi nimi deje
  • Mentalizácia (Peter Fonagy, Anthony Bateman) — prenos je situácia, v ktorej sa testuje a posilňuje schopnosť klienta rozumieť psychickým stavom — vlastným aj cudzím

Moderný psychodynamický prístup vníma prenos ako relačný a interaktívny fenomén, nie ako klientovu „chybu“ alebo „distorziu reality“. Klient nie je v terapii sám — terapeut je súčasťou interakcie a aj jeho prítomnosť, štýl, osobnosť ovplyvňujú podobu prenosu.

03 — KonfigurácieŠtyri hlavné konfigurácie prenosu

Prenos sa môže prejaviť v rôznych podobách. Tradične sa rozlišujú štyri hlavné konfigurácie, hoci v praxi sa často miešajú a striedajú v rámci toho istého terapeutického procesu.

Konfigurácia 1

Pozitívny prenos

Klient prežíva voči terapeutovi obdiv, dôveru, vďačnosť, idealizáciu. Pociťuje, že terapeut je „výnimočný“, „chápe ma ako nikto iný“, „konečne som našla niekoho, kto ma rozumie“. V úvodných fázach terapie je pozitívny prenos užitočný — pomáha vytvoriť pracovného spojenca. V hlbších fázach sa stáva materiálom práce, najmä keď zahŕňa idealizáciu, ktorá maskuje strach z autonómnosti.

Konfigurácia 2

Negatívny prenos

Klient prežíva voči terapeutovi hnev, frustráciu, sklamanie, podozrievanie, kritiku. „Nepomáhate mi“, „nerozumiete“, „nezáleží vám“. Negatívny prenos je často znakom hĺbky práce — keď klient dôveruje terapeutovi natoľko, že môže dať priestor aj negatívnym pocitom. Je terapeuticky veľmi cenný, hoci pre klienta je nepríjemný.

Konfigurácia 3

Eroticky-zaľúbený prenos

Klient prežíva voči terapeutovi silné romantické alebo sexuálne pocity. Toto je konfigurácia, ktorá v populárnej kultúre dominuje obrazom prenosu — hoci klinicky je to len jedna z mnohých podôb. Eroticky-zaľúbený prenos je diagnosticky cenný: hovorí o tom, ako klient prežíva intimitu, blízkosť, autoritu, závislosť. Profesionálne sa s ním pracuje rovnako ako s inými konfiguráciami.

Konfigurácia 4

Paranoidný prenos

Klient prežíva voči terapeutovi podozrievavosť, strach, pocit ohrozenia. „Plánujete proti mne“, „budete o mne hovoriť s niekým“, „len si zo mňa robíte zápisky pre vlastnú knihu“. Paranoidný prenos je najnáročnejšia konfigurácia — vyskytuje sa najmä pri vážnejších poruchách osobnosti alebo posttraumatických obrazoch. Vyžaduje špecifický terapeutický prístup.

Porovnanie konfigurácií

Aspekt
Pozitívny
Negatívny
Eroticky-zaľúbený
Paranoidný
Charakter
Obdiv, dôvera, idealizácia
Hnev, frustrácia, kritika
Romantické, sexuálne pocity
Podozrievavosť, strach
Klinický prejav
Klient terapeuta povýšuje, idealizuje
Klient terapeuta kritizuje, znevažuje
Romantické fantázie, pocity zaľúbenosti
Pripisuje terapeutovi zlé úmysly
Terapeutická hodnota
Pomáha vytvoriť spojenca, neskôr materiál
Veľmi cenný — znak hĺbky a dôvery
Cenný — hovorí o intimite a autorite
Najnáročnejší — vyžaduje špeciálny prístup
Riziká
Idealizácia môže maskovať závislosť
Klient môže predčasne ukončiť terapiu
Hanba, ukončenie pred spracovaním
Riziko predčasného ukončenia, eskalácia

04 — ProtiprenosReakcie terapeuta ako diagnostický nástroj

Protiprenos (anglicky countertransference) sú reakcie terapeuta na klienta — emocionálne, telesné, kognitívne. Pôvodne Freud považoval protiprenos za prekážku — niečo, čo má terapeut „mať pod kontrolou“ alebo „odsupervidovať“. Moderná psychodynamika ho však vníma oveľa pozitívnejšie: protiprenos je diagnosticky cenný, lebo hovorí o tom, ako klient pôsobí na iných ľudí v jeho živote.

Dva typy protiprenosu

  • Konkordantný protiprenos — terapeut prežíva to, čo prežíva klient. Klient hovorí o svojom smútku a terapeut sa cíti smutný. Klient hovorí o svojom hneve a terapeut cíti hnev. Toto je empatická rezonancia.
  • Komplementárny protiprenos — terapeut prežíva to, čo prežívajú významní ľudia v klientovom živote. Klient s odmietavými rodičmi vyvoláva v terapeutovi pocit, že chce klientovi „dať dištanc“. Klient s ochrannými rodičmi vyvoláva v terapeutovi pocit, že ho chce „chrániť“.

Profesionálne narábanie s protiprenosom

Terapeut svoje protiprenosové reakcie nevyjadruje voči klientovi priamo — ich úlohou nie je „povedať klientovi, ako ma rozčuľuje“. Terapeut ich:

  • Zaznamenáva si ich ako súčasť diagnostických informácií
  • Reflektuje ich v supervízii — diskusii s iným odborníkom mimo sedenia
  • Pretvára ich na klinické porozumenie — používa ich na pochopenie, čo sa s klientom deje
  • Niekedy ich vyjadruje opatrne v rámci interpretácie — ako zdroj porozumenia, nie ako osobný výlev

Vlastná psychoterapia terapeuta a kontinuálna supervízia sú profesijné štandardy, ktoré pomáhajú terapeutovi rozlíšiť, čo z jeho reakcií patrí klientovi a čo jeho vlastnému materiálu.

05 — PrácaAko sa s prenosom v terapii pracuje

Práca s prenosom je postupný, opakovaný proces. Nie je to izolovaná „technika“, ktorú terapeut aplikuje. Je to spôsob bytia v terapeutickom vzťahu, ktorý umožňuje, aby sa vzorce stali viditeľnými a spracovateľnými.

Postupné fázy práce s prenosom

1

Pozorovanie a registrácia — terapeut si všíma, ako sa klient k nemu vzťahuje, aké emócie prejavuje, aké očakávania má

2

Klarifikácia — terapeut pomáha klientovi spresniť, čo prežíva voči nemu (a nielen abstraktne, ale konkrétne)

3

Konfrontácia — opatrné upozornenie na vzorec, ktorý sa opakuje (napríklad: „všimol som si, že mnoho vašich pocitov voči mne je veľmi podobné tomu, čo ste opisovali o vašom otcovi“)

4

Interpretácia — porozumenie tomu, čo prenos znamená (kedy sa aktivuje, akú funkciu plní, ako súvisí s klientovou históriou)

5

Prepracovanie (working through) — opakované rozumenie a integrácia vzorca naprieč mnohými situáciami a sedeniami. Toto je najdlhšia fáza

Práca s prenosom patrí k tým prvkom psychodynamickej techniky, ktoré boli testované priamo a experimentálne. Nórsky výskumný tím porovnal psychoanalytickú psychoterapiu vedenú s prácou s prenosom a bez nej v randomizovanej kontrolovanej komponentovej štúdii FEST-IT u dospievajúcich s depresiou, so zaslepením hodnotiteľa aj pacienta a s jednoročným sledovaním (Ulberg a kol., 2021, BMC Psychiatry). Kontraintuitívny nález: analýza účinku podľa pracovného spojenca a kvality objektových vzťahov v Journal of Consulting and Clinical Psychology ukázala, že z práce s prenosom profitovali viac pacienti s horšou kvalitou objektových vzťahov — teda tí, ktorí mali celoživotne chudobnejšie a konfliktnejšie vzťahy — nie tí, ktorí prichádzali s lepšou vzťahovou kapacitou (Høglend a kol., 2011) (staršia práca, novšia replikácia zatiaľ nie je k dispozícii). Dlhodobé účinky práce s prenosom u pacientov s poruchou osobnosti sleduje práca toho istého autorského tímu v European Psychiatry (Høglend a kol., 2011) (staršia práca, novšia replikácia zatiaľ nie je k dispozícii).

Cieľom nie je „vyriešiť“ prenos

Bežné nedorozumenie: že práca s prenosom má „odstrániť“ tieto vzorce a klient bude mať „neutrálne“ pocity voči terapeutovi. Toto je nepresné. Cieľom je získať voči vzorcom väčšiu slobodu — rozumieť, kedy sa aktivujú, čo signalizujú, ako sa s nimi vyrovnať, ako ich modifikovať. Vzorce zostávajú ako súčasť psychickej výbavy, ale klient s nimi vie zaobchádzať vedomejšie.

Práca s prenosom je úzko prepojená s konceptom pracovného spojenca — terapeutickej spolupráce, ktorá je empiricky najkonzistentnejšie doloženým prediktorom úspechu psychoterapie.

06 — DiferenciáciaPrenos vs realita — ako ich rozlíšiť

Jednou z najťažších otázok pre klienta je: kedy sú moje pocity voči terapeutovi prenosom (vzorcom z minulosti) a kedy reakciou na reálnu osobu terapeuta? Táto otázka je legitímna a dôležitá — terapeut nie je „neutrálne plátno“, je to konkrétny človek so svojou osobnosťou, štýlom, niekedy aj chybou.

Praktické rozlíšenie

Prenos

Skôr je to prenos, keď

• Vaše pocity sú silnejšie, než zodpovedá situácii
• Pocity vám pripadajú akési „známe“ — pripomínajú niečo z iných vzťahov
• Aj malé správanie terapeuta vyvoláva veľkú emocionálnu reakciu
• Vaše interpretácie terapeutových úmyslov sú opakované a podobné tomu, čo vidíte aj v iných vzťahoch
• Pocity sa aktivujú v cykle (znovu a znovu sa vracajú podobným spôsobom)

Realita

Skôr je to reakcia na realitu, keď

• Vaše pocity sú primerané situácii a iní ľudia by reagovali podobne
• Reagujete na konkrétne, opakované správanie terapeuta (nie na fantáziu)
• Reakcia je jednorazová alebo viazaná na konkrétny moment
• Pocit nemá rezonanciu s inými vašimi vzťahmi
• Po reflexii zostáva pocit relatívne stabilný a koherentný

Reálne sa to mieša

V praxi sú oba aspekty často prítomné súčasne. Klient môže reagovať na reálne správanie terapeuta (napríklad terapeut zaspal, alebo bol nepozorný) — a zároveň jeho reakcia bude amplifikovaná prenosom (lebo nepozornosť otca bola pre klienta v detstve významnou témou). V terapii sa oba aspekty spoločne reflektujú: čo bolo reálne, čo bolo prenosové, ako sa prepletli.

i

Praktický odkaz: Ak máte voči terapeutovi pocity, ktoré vás zarazia, najlepšie je o nich hovoriť priamo v sedení. Ich diskusia je súčasťou terapie, nie ohrozením. Dobre vedený rozhovor o pocitoch klienta voči terapeutovi je často najhlbšou prácou, ktorá sa v psychodynamike odohráva.

07 — MýtyBežné mýty a obavy

Prenos a protiprenos sú v populárnej kultúre často skreslené. Štyri najčastejšie mýty:

Mýtus 1

„Prenos je keď sa klient zamiluje do terapeuta“

Eroticky-zaľúbený prenos je iba jednou z mnohých konfigurácií. Pozitívny prenos (idealizácia, dôvera), negatívny prenos (hnev, frustrácia) a paranoidný prenos (podozrievavosť) sú rovnako bežné. Romantické zameranie konceptu v populárnej kultúre je zjednodušujúce a klamlivé.

Mýtus 2

„Terapeut prenos manipuluje alebo využíva“

Profesionálny psychodynamický terapeut nikdy nezneužíva prenos. Práca s prenosom je viazaná etickými pravidlami a profesijnou supervíziou. Eticky kompetentný terapeut prenos analyzuje, nie využíva — využívanie by bolo závažným porušením profesijnej etiky.

Mýtus 3

„Prenos znamená, že nie som schopný/á jasne myslieť“

Prenos nie je príznak psychickej slabosti ani chyby vnímania. Je to univerzálny psychický mechanizmus, ktorý sa odohráva u všetkých ľudí, vo všetkých vzťahoch. V terapii sa stáva viditeľnejším, ale aj v bežnom živote ovplyvňuje, ako sa vzťahujeme k partnerom, šéfom, kolegom.

Mýtus 4

„Prenos je niečo, čomu sa treba vyhnúť“

Naopak — prenos je centrálny terapeutický nástroj. Bez neho by psychodynamika nemohla pracovať s vzťahovými vzorcami. Vyhnúť sa mu by znamenalo vyhnúť sa hĺbke terapie. Cieľom nie je prenos potlačiť, ale spracovať a porozumieť.

Bežné obavy klientov

  • „Hanbím sa za svoje pocity voči terapeutovi“ — toto je úplne bežné. Aj negatívne, aj pozitívne pocity sú legitímnym materiálom práce. Hanba je súčasťou prenosu, ktorá sa sama spracuje pri otvorenej diskusii
  • „Bojím sa, že ak ich vyslovím, terapeut to zle prijme“ — profesionálny terapeut je pripravený s prenosom pracovať. Vyjadrenie pocitov je cieľom terapie, nie previnením
  • „Bojím sa, že prenos zničí terapiu“ — naopak, prenos je materiálom, vďaka ktorému terapia funguje. Bez neho by išlo o povrchové poradenstvo, nie hĺbkovú prácu

08 — FAQČasté otázky

Kedy v terapii prenos zvyčajne začne?
Prenos sa postupne objavuje od prvých sedení, ale stáva sa výraznejším a viac spracovateľným po niekoľkých mesiacoch — keď klient získa dôveru, rámec je zavedený a terapeutický vzťah je etablovaný. Niekedy je prenos výrazný hneď od začiatku (napríklad pri ťažších poruchách osobnosti), inokedy vstupuje až po roku spolupráce.
Mám sa pokúsiť svoj prenos „kontrolovať“?
Nie. Snaha kontrolovať prenos by ho len zatlačila do nevedomia, kde by ostal neviditeľný a nespracovaný. Naopak — najpriamočiarejšia cesta je otvorene o ňom hovoriť v sedení. Aj keď sú pocity hanblivé, hnevné alebo zmätočné, ich vyjadrenie je súčasťou terapie.
Môžem mať voči terapeutovi pocity, ktoré nemajú nič spoločné s prenosom?
Áno. Terapeut nie je neutrálne plátno — je to konkrétny človek a klient na neho reaguje aj reálne. Oba aspekty sa však miešajú. V terapii sa diskutuje, čo bolo reálne (terapeut bol napríklad nepozorný) a čo bolo prenosové (sila vašej reakcie pripomína iný vzťahový vzorec). Detail v sekcii o diferenciácii.
Je eroticky-zaľúbený prenos znakom toho, že mám problém?
Nie. Eroticky-zaľúbený prenos je úplne bežný a klinicky cenný. Hovorí o tom, ako klient prežíva intimitu, blízkosť, autoritu, telesnosť. Nie je to znak slabosti, perverzie ani patológie. Profesionálny terapeut s týmto prenosom pracuje rovnako, ako s pozitívnym alebo negatívnym — analyzuje, klarifikuje, interpretuje.
Čo ak svojho terapeuta začnem nenávidieť?
Negatívny prenos je veľmi cenný. Často sa objavuje v hlbších fázach terapie, keď je klient natoľko bezpečný, že môže prejaviť aj negatívne pocity. Nie je to znak zlyhania spolupráce — je to skôr znak, že terapia ide do hĺbky. Vždy je dôležité o týchto pocitoch hovoriť priamo v sedení, nie spoluprácu predčasne ukončiť.
Môže terapeut zneužiť prenos?
Profesionálne kompetentný a eticky bezúhonný terapeut nikdy nezneužije prenos. Práca s prenosom je viazaná etickými pravidlami profesie, mlčanlivosťou, supervíziou. Zneužitie prenosu (napríklad romantická / sexuálna interakcia mimo terapeutického rámca) by bolo závažným porušením profesijnej etiky. Pri akýchkoľvek pochybnostiach je legitímne konzultovať s druhým odborníkom alebo so Slovenskou komorou psychológov.
Pracuje sa s prenosom aj v iných psychoterapeutických školách?
Áno, hoci v rôznej miere. Psychoanalýza a psychodynamická psychoterapia majú prenos ako centrálny nástroj. Gestalt a niektoré humanistické prístupy pracujú s tu-a-teraz vzťahom, čo je príbuzný koncept. Schéma-terapia (rozšírenie KBT) explicitne s konceptom prenosu pracuje ako súčasť „limited reparenting“. Klasická KBT prenosu venuje menej priameho priestoru, hoci terapeutický vzťah uznáva ako dôležitý.
Aký je rozdiel medzi prenosom a empatiou?
Empatia je schopnosť rozumieť pocitom druhého človeka — má ju klient aj terapeut. Prenos je špecifický fenomén, pri ktorom klient prežíva voči terapeutovi vzorce z iných vzťahov. Empatia umožňuje terapeutovi rozumieť, čo klient prežíva. Prenos je jeden z fenoménov, ktorý terapeut empaticky pozoruje a pracuje s ním. Detail o terapeutickom vzťahu v samostatnom článku.
Čo ak si nemyslím, že mám voči terapeutovi nejaké výrazné pocity?
Niektoré obdobia terapie sú „pokojnejšie“ — prenos nie je výrazný, klient pracuje na konkrétnych témach mimo vzťahu. Toto je úplne bežné. Inokedy sa prenos prejaví subtílne — napríklad cez sny, asociácie, alebo cez pocit, ktorý klient sám nevie pomenovať. Terapeut tieto signály pomáha pomenovať, ak je to relevantné. Nie je tlak prenos „nájsť“ za každú cenu.
Môžem mať psychoterapiu bez práce s prenosom?
V psychodynamickej psychoterapii nie — prenos je centrálny mechanizmus zmeny. Vo viacerých iných školách (KBT, Rogersovský prístup, krátkodobé prístupy zamerané na riešenie) sa s prenosom priamo nepracuje, alebo iba okrajovo. Voľba prístupu závisí od typu klinického obrazu a klientových preferencií. Detail v hlavnom článku Psychodynamická psychoterapia.

ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera

  • Ulberg R a kol. (2021). The first experimental study of transference work — in teenagers (FEST-IT): a multicentre, observer- and patient-blind, randomised controlled component study. BMC Psychiatry, 21(1), 106. — Randomizovaná kontrolovaná komponentová štúdia u dospievajúcich s depresiou, so sledovaním do jedného roka. Podkladá tvrdenie, že práca s prenosom bola overovaná priamym porovnaním terapie vedenej s ňou a bez nej, nie iba klinickou skúsenosťou, a že sa sledovala aj trvácnosť účinku.
  • Høglend P a kol. (2011). Effects of transference work in the context of therapeutic alliance and quality of object relations. Journal of Consulting and Clinical Psychology, 79(5), 697–706. (staršia práca, novšia replikácia zatiaľ nie je k dispozícii) — Analýza účinku práce s prenosom podľa pracovného spojenca a kvality objektových vzťahov. Podkladá kontraintuitívny nález, že z práce s prenosom profitovali viac pacienti s horšou kvalitou objektových vzťahov.
  • Høglend P a kol. (2011). Long-term effects of transference interpretation in dynamic psychotherapy of personality disorders. European Psychiatry, 26(7), 419–424. (staršia práca, novšia replikácia zatiaľ nie je k dispozícii) — Dlhodobé sledovanie. Podkladá tvrdenie, že účinky práce s prenosom sa sledovali aj u pacientov s poruchou osobnosti a v dlhšom časovom horizonte.
Autor článku

Mgr. Filip Valúch

Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Venuje sa dlhodobej psychodynamicky orientovanej psychoterapii dospelých. Článok má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.

SúvisiacePokračujte v čítaní o psychodynamickej psychoterapii

V akútnej kríze volajte 112 alebo 155. Krízovú intervenciu neposkytujem.