Úzkosť a ADHD — komorbidita, ktorá komplikuje obraz aj liečbu

01 — PrevalenciaPrečo ADHD a úzkosť tak často chodia spolu

Komorbidita medzi ADHD a úzkostnými poruchami patrí v dospelosti medzi najlepšie zdokumentované psychiatrické asociácie. Prehľad Fu a kol., 2025 v časopise Frontiers in Psychiatry zhŕňa, že úzkostné poruchy postihujú 25 až 50 % dospelých s ADHD. Staršia epidemiologická štúdia Kessler a kol., 2006 — National Comorbidity Survey Replication, American Journal of Psychiatry; dodnes referenčný populačný odhad — uvádza približne 47 %; klinická vzorka 353 dospelých s ADHD (Quennehen a kol., 2022, Psychiatry Research) 56 %. Aspoň jednu psychiatrickú komorbiditu má podľa toho istého prehľadu okolo 70 % dospelých s ADHD.

Sú na to viaceré dôvody, ktoré sa kombinujú:

02 — PrekrytiePrekrývajúce sa príznaky — kde je problém

Časť diagnostických ťažkostí pramení z toho, že ADHD a úzkostné poruchy zdieľajú viaceré klinické príznaky. Pacient sa pri prvom vyšetrení sťažuje na sústredenie, nespavosť, vnútorný nepokoj, podráždenosť — a všetky tieto príznaky môžu mať pôvod v ADHD aj v úzkostnej poruche, alebo v oboch súčasne. Najčastejšie zdieľané symptómy:

• Problémy so sústredením — pri ADHD vzniká z exekutívnej dysfunkcie (mozog nezvláda riadiť pozornosť), pri úzkosti z toho, že myseľ je „obsadená“ obavami a kognitívna kapacita je vyčerpaná ich spracúvaním.
• Vnútorný nepokoj a tenzia — pri ADHD pripomína „motor, ktorý sa nedá vypnúť“; pri úzkosti pochádza z chronickej sympatickej aktivácie a anticipácie hrozby.
• Nespavosť — pri ADHD ide často o oneskorené zaspávanie a problémy s prepínaním do odpočinkového režimu; pri GAD ide o spánok narušený nadmerným premýšľaním a starosťami.
• Podráždenosť, emocionálna reaktivita — pri ADHD sa spája s emocionálnou dysreguláciou (rýchle a silné emocionálne výkyvy), pri úzkosti s chronicky vyčerpaným nervovým systémom v poplachovom móde.
• Únava, vyčerpanie — pri ADHD pochádza z chronicky vysokého kognitívneho úsilia („musím sa stále nútiť“), pri úzkosti z energetickej spotreby chronickej arousalovej aktivácie.
• Prokrastinácia, vyhýbanie sa úlohám — pri ADHD je dôsledkom poruchy iniciácie a regulácie pozornosti; pri úzkosti je vyhýbavým správaním zameraným na zníženie diskomfortu.

Dôsledok: ak sa pacient pri prvej konzultácii sťažuje napríklad na „nedokážem sa sústrediť a stále sa zbytočne starám“, potrebuje to dôsledné rozplietanie, nie unáhlenú diagnostickú nálepku. Inak hrozí, že buď úzkostná porucha „pohltí“ prehliadnuté ADHD, alebo opačne — ADHD diagnóza a medikácia sa nasadí pacientovi, ktorého primárny problém je úzkosť (a pacientovi sa stav po stimulantoch zhorší).

03 — Diferenciálna diagnostikaDiferenciálna diagnostika — primárna vs sekundárna úzkosť

Pri klinickom rozhovore je kľúčové rozlíšiť tri scenáre — od ich rozlíšenia závisí postup liečby:

Z klinickej praxe sa pri tomto rozplietaní často hodí niekoľko jednoduchých otázok:

• „Mali ste problémy so sústredením a organizáciou aj v detstve a v škole?“ — ADHD je vývinová porucha, ktorá má začiatok v detstve. Ak boli prejavy pozornosti normálne v detstve a začali sa v dospelosti, primárne ADHD je nepravdepodobné.
• „Keď nemyslíte na svoje obavy a starosti, dokážete sa sústrediť?“ — pri primárnej úzkostnej poruche pozornosť „funguje“, keď je obsah obáv momentálne potlačený; pri ADHD ostáva narušená aj v pokojných stavoch.
• „Existuje konkrétna téma alebo obava, ktorá Vám obsadzuje myseľ?“ — pri úzkosti je obsah obáv typicky identifikovateľný (zdravie, financie, hodnotenie), pri ADHD ide o „nesústredenosť bez obsahu“.
• „Ako reagujete na stresové situácie — máte chuť konať impulzívne, alebo skôr stuhnete a začnete sa starať?“ — ADHD typicky vedie k impulzívnym reakciám, úzkostná porucha skôr k vyhýbaniu, perfekcionizmu, ruminácii.

04 — SmerV akom smere ide kauzálny vzťah

Pri komorbidite ADHD a úzkostnej poruchy ide často o obojsmerný vzťah. V klinickej praxi sa stretávame s niekoľkými typickými scenármi:

ADHD → sekundárna úzkostná porucha

Najčastejší scenár u nediagnostikovaných dospelých. Roky chronických zlyhaní — nezvládnuté termíny, zabudnuté úlohy, neskoré odovzdanie projektov, kritika zo strany učiteľov a neskôr nadriadených, opakované „prečo si taký nezodpovedný“ — postupne formujú obraz chronicky úzkostného človeka. Pacient sa naučí vopred sa obávať každej úlohy, anticipovať zlyhanie a žiť v stálej tenzii. Postupne to môže prerásť do plne vyvinutej generalizovanej úzkostnej poruchy alebo sociálnej fóbie. V tomto scenári je liečba ADHD často nutnou podmienkou pre stabilizáciu úzkosti.

Úzkosť ako „skrytý kompenzátor“ ADHD

Niektorí pacienti — najmä vysoko kognitívne nadaní jedinci — fungujú len preto, že ich vysoká miera úzkosti slúži ako externý motor pozornosti a výkonu. Strach zo zlyhania, sociálnej hanby alebo neúspechu ich núti opakovane sa prinútiť sústrediť. Bez tejto úzkostnej „palivovej zmesi“ by sa ich exekutívne zlyhanie prejavilo skôr a bolo by zjavnejšie. Paradoxne — keď sa takýmto pacientom „vylieči“ úzkosť bez liečby ADHD, odhalí sa pod ňou skrytá ADHD problematika a výkon môže krátkodobo klesnúť (kým sa nenastaví liečba ADHD).

Úzkostné rysy zhoršujú obraz ADHD

Aj pri primárnom ADHD prítomné úzkostné rysy (perfekcionizmus, ruminácia, anticipácia zlyhania) zhoršujú celkové fungovanie. Dospelí s ADHD a komorbidnou úzkosťou majú v priemere vyššiu mieru funkčného poškodenia, vyššie riziko depresie a vyššiu mieru užívania návykových látok než tí s ADHD bez úzkostnej komorbidity.

Spoločná genetická a neurobiologická dispozícia

Časť spoločného výskytu sa vysvetľuje aj zdieľanými genetickými a neurobiologickými dispozíciami — bez kauzálneho vzťahu medzi diagnózami v striktnom zmysle. Obe poruchy môžu pochádzať z rovnakej „základne“ — dispozície, ktorá sa môže prejaviť v rôznych kombináciách v závislosti od životného kontextu.

05 — DiagnostikaDiagnostika v praxi

Komplexná diagnostika u pacienta s podozrením na ADHD aj úzkostnú poruchu si vyžaduje viac ako jeden krátky rozhovor. Postupujem nasledovne:

• Detailná vývinová anamnéza — počiatok ťažkostí v detstve a školskom veku (ADHD), prvý začiatok úzkostných symptómov (kedy a v akom kontexte), priebeh oboch v čase, predchádzajúce diagnózy a liečba.
• Štandardizované sebaposudzovacie nástroje pre obe oblasti — ASRS-v1.1 a DIVA-5 pre ADHD; GAD-7, PHQ-9, prípadne LSAS pre sociálnu fóbiu alebo PDSS pre panickú poruchu.
• Posúdenie funkčnej anamnézy — školský prospech, profesijné fungovanie, manažment financií, vzťahy, riadenie auta, organizácia bežného života. Tieto detaily často povedia o ADHD viac než dotazník.
• Diferenciálna diagnostika — vylúčenie iných stavov, ktoré môžu napodobňovať obraz oboch porúch (depresia, hypertyreóza, poruchy spánku, posttraumatická stresová porucha, abúzus návykových látok).
• Spolupráca s psychiatrom — pri komorbidite ADHD + úzkostná porucha je medikácia častou súčasťou liečby a nastavenie psychofarmakoterapie patrí do rúk psychiatra. Klinický psychológ lieky nepredpisuje.
• Záverečné vyhodnotenie — písomná správa s diagnostickým záverom podľa MKCH-11 a konkrétnymi odporúčaniami pre ďalší postup. Dostávate správu zvyčajne do 14 dní od posledného stretnutia.

06 — LiečbaLiečba — čo začať čím

Pri komorbidite ADHD a úzkostnej poruchy sa klinické vedenie — vrátane aktualizovaného Európskeho konsenzu o diagnostike a liečbe ADHD u dospelých (Kooij et al., 2019) — zhoduje v jednom princípe: najprv liečiť to, čo aktuálne spôsobuje pacientovi najväčšie funkčné poškodenie. To znamená:

Keď je primárna úzkostná porucha

Ak je úzkostná porucha intenzívna do tej miery, že znemožňuje pacientovi normálne fungovať (panické záchvaty, výrazná agorafóbia, ťažká sociálna fóbia, paralyzujúca GAD), začína sa liečbou úzkostnej poruchy. Dôvody sú dva — psychoterapia ADHD si vyžaduje schopnosť udržať pozornosť na prácu so sebou, čo pri akútnej úzkostnej poruche býva nemožné; a stimulantné lieky (typická súčasť liečby ADHD) môžu pri nestabilizovanej úzkostnej poruche úzkostné príznaky zhoršiť. Po stabilizácii úzkosti sa následne pridá liečba ADHD.

Keď je primárne ADHD

Ak sú ADHD-symptómy primárnym problémom a úzkosť je sekundárna, reaktívna na chronické zlyhávanie, často liečba ADHD sama osebe znižuje aj úzkostné príznaky — keď sa pacient prestane „topiť“ v každodenných exekutívnych zlyhaniach, postupne klesne aj jeho úzkostná tenzia. V tomto prípade sa ADHD lieči ako prvé.

Keď sú obe poruchy plne vyvinuté súbežne

Najčastejší prípad u dospelých prichádzajúcich na vyšetrenie po rokoch nediagnostikovaných ťažkostí. Postup je individuálny — prevažuje súbežný postup, kde sa farmakologicky najprv stabilizuje úzkostná porucha (napríklad SSRI), a po jej stabilizácii sa pridáva ADHD-medikácia (stimulanty alebo nestimulačné možnosti, ako je atomoxetín). Psychoterapia môže prebiehať súčasne, hoci jej forma sa prispôsobuje aktuálnemu stavu.

Psychoterapia

Pracujem v psychodynamickom a psychoanalyticky orientovanom prístupe. Pri komorbidite úzkosti a ADHD sa terapia neorientuje primárne na „odstránenie symptómov“, ale na pochopenie širšieho kontextu — ako pacient žil so svojou ADHD-dispozíciou, aké vzťahové a sebahodnotové vzorce sa okolo nej vyformovali, aké úzkosti a obavy sa za nimi skrývajú. Terapia úzkostných porúch v psychodynamickom prístupe je dlhodobá liečba — typicky niekoľko mesiacov až niekoľko rokov, s frekvenciou jedno až dve sedenia týždenne. Psychodynamická terapia úzkostných porúch je vedecky overený prístup — meta-analýza publikovaná v American Journal of Psychiatry (Steinert et al., 2017) potvrdila jej porovnateľnú účinnosť s inými empiricky podporenými formami psychoterapie.

07 — FAQČasté otázky

Ďalšie čítanieMožno Vás zaujme