Ambivalencia
Ambivalencia je súbežná prítomnosť dvoch protichodných postojov, citov alebo želaní voči tej istej veci — chcem pomoc a bojím sa jej; milujem a hnevám sa; chcem prestať a nechcem sa vzdať toho, čo drží. Nie je to nerozhodnosť: obidve strany sú skutočné a obidve majú dôvod.
01 — Čo to je Dva postoje naraz — a prečo sa jeden neprebije rozhodnutím
Čím sa líši od nerozhodnosti. Nerozhodný človek nevie, ktorá možnosť je lepšia, a s informáciou sa rozhodne. Ambivalentný človek vie, čo by mal, a zároveň to nechce — informácia nepomáha, lebo problém nie je v poznaní, ale v tom, že obidve strany niečo chránia. Preto rada „tak sa rozhodni“ zvyčajne zlyhá.
Kde je pravidlom. Pri závislostiach je ambivalencia voči zmene skôr pravidlom než výnimkou — látka škodí a zároveň je jediným spoľahlivým spôsobom regulácie. Pri poruchách príjmu potravy chce človek pomoc a zároveň sa jej bojí, lebo kontrola nad jedlom je to jediné, čo drží. Vo vzťahoch po ťažkom detstve sa spája potreba blízkosti so strachom z nej. V žiadnom z týchto prípadov nie je ambivalencia znakom, že človek „to nemyslí vážne“.
Ako sa s ňou pracuje. Nie tým, že terapeut zaujme jednu stranu — to druhú stranu iba posilní. Motivácia nie je vstupnou podmienkou liečby: príďte aj s časťou, ktorá nechce. V psychodynamickej práci sa obidve strany dostanú k slovu a skúma sa, čo každá z nich chráni; rozhodnutie prichádza až potom, ako výsledok, nie ako podmienka. Ambivalencia je materiál práce, nie prekážka pred dverami.
02 — FAQ Časté otázky
Ak si nie som istý, že chcem terapiu, má zmysel prísť?
Je ambivalencia voči partnerovi znak, že vzťah nefunguje?
Mgr. Filip Valúch
Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Heslo má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.