Anticipačná úzkosť
Anticipačná úzkosť je úzkosť z očakávania: neprichádza v ohrozujúcej situácii, ale pred ňou — niekedy hodiny či dni vopred. Telo reaguje na predstavu tak, ako by reagovalo na skutočnosť. Pri úzkostných poruchách je to často tá časť, ktorá berie najviac života.
01 — Čo to je Úzkosť pred udalosťou — a prečo býva horšia než udalosť sama
Ako vzniká. Po nepríjemnej skúsenosti — panickom záchvate, zlyhaní pred ľuďmi, zlej noci — si myseľ začne dávať pozor na jej návrat. Sledovanie tela a situácií nachádza signály, signály spúšťajú úzkosť a úzkosť potvrdzuje, že „niečo hrozí“. Pri panickej poruche sa strach z ďalšieho záchvatu stáva samostatným príznakom; pri sociálnej úzkosti sa dni pred vystúpením prežívajú horšie než vystúpenie; pri nespavosti príde strach z noci už popoludní.
Prečo udržuje poruchu. Anticipačná úzkosť vedie k vyhýbaniu — situáciu odložím, obídem, poistím sa. Úľava je okamžitá, a práve preto sa vyhýbanie učí; myseľ si zapíše, že situácia bola nebezpečná, lebo som ju prežil len vďaka opatreniu. Predstava sa nikdy nekonfrontuje so skutočnosťou, a tak zostáva horšia než ona.
Čo to znamená pre liečbu. Nestačí zmierniť úzkosť v situácii; treba pracovať s očakávaním — s katastrofickými predstavami, so sledovaním tela a s vyhýbaním, ktoré predstavu chráni. V psychodynamickej práci sa pýtam aj na to, čo očakávanie ohrozenia znamená v životnom príbehu človeka: prečo práve táto situácia a prečo práve teraz. Podrobnejšie na stránke o úzkostných poruchách.
02 — FAQ Časté otázky
Je normálne báť sa vopred?
Prečo úzkosť neustúpi, keď sa situácia dobre skončí?
Mgr. Filip Valúch
Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Heslo má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.