Ego-syntónnosť
Ego-syntónny je taký prejav alebo príznak, ktorý človek prežíva ako prirodzenú súčasť seba — nie ako niečo cudzie, čo ho obťažuje. Opakom je ego-dystónny príznak, ktorý je vnímaný ako votrelec a ktorého sa človek chce zbaviť. Tento rozdiel zásadne mení, ako rýchlo sa vyhľadá pomoc.
01 — Význam Prečo na tom záleží
Pri ego-dystónnych príznakoch je motivácia jasná: človek ich prežíva ako trápenie a hľadá pomoc sám. Pri ego-syntónnych je to opačne — príznak nepôsobí ako problém, ale ako hodnota, povaha alebo správne rozhodnutie. Ťažkosť potom hlási okolie, nie človek sám, a odborná pomoc prichádza neskôr, prípadne až vtedy, keď sú následky nepopierateľné.
Prakticky to znamená dve veci. Prvá: „nechcem pomoc“ nemusí byť postoj, ale prejav samotného stavu — a preto sa naň nedá reagovať iba prehováraním. Druhá: v odbornej starostlivosti sa v takých prípadoch nezačína presviedčaním o diagnóze, ale hľadaním toho, čo človeka trápi z jeho vlastného pohľadu — pretože to je jediné, o čo sa dá oprieť.
Nezamieňať s popieraním. Popieranie je odmietnutie niečoho, čo človek na nejakej úrovni registruje; ego-syntónnosť znamená, že tam nie je čo odmietať — prežívanie je vnútorne súladné. Nejde teda o nedostatok úprimnosti ani o tvrdohlavosť, čo je rozdiel, na ktorom v praxi veľmi záleží.
02 — FAQ Časté otázky
Ako môžem pomôcť niekomu, kto svoj stav nevníma ako problém?
Znamená to, že liečba nemá zmysel?
Mgr. Filip Valúch
Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Heslo má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.