Metaanalýza
Metaanalýza je štúdia, ktorá nezbiera nové dáta — spája výsledky štúdií, ktoré už prebehli, a počíta z nich jeden súhrnný odhad. Zmysel je jednoduchý: jedna štúdia na malej vzorke môže vyjsť náhodou, dvadsať štúdií naraz už tak ľahko nie.
01 — Ako vzniká Čo sa v nej deje a ako sa číta výsledok
Postup má pevné poradie. Najprv sa určí otázka a kritériá, ktoré štúdia musí spĺňať, aby sa do prehľadu dostala. Potom sa vyhľadá všetko, čo tie kritériá spĺňa — aj to, čo vyšlo nepriaznivo. Výsledky sa prepočítajú na spoločnú mierku a spočítajú do jedného odhadu, v ktorom majú väčšie a kvalitnejšie štúdie väčšiu váhu.
Veľkosť účinku. Výsledok sa najčastejšie uvádza ako veľkosť účinku — bezrozmerné číslo, ktoré hovorí, aký veľký je rozdiel medzi porovnávanými skupinami. Orientačne sa hodnoty okolo 0,2 čítajú ako malý rozdiel, 0,5 ako stredný a 0,8 ako veľký, no tieto hranice sú dohoda, nie prírodný zákon; v niektorých oblastiach je aj malý účinok prakticky významný.
Heterogenita. Ak sa jednotlivé štúdie medzi sebou veľmi líšia, priemer z nich stráca výpovednú hodnotu — zlučuje veci, ktoré k sebe nepatria. Dobrá metaanalýza preto mieru tejto rozdielnosti vždy uvádza a keď je vysoká, hľadá, čím sa štúdie líšili.
Kde má hranice. Metaanalýza nedokáže napraviť zlé vstupy: ak boli pôvodné štúdie metodicky slabé, súhrn bude slabý tiež, len bude pôsobiť presvedčivejšie. Skresliť ju môže aj to, že štúdie s nezaujímavým výsledkom sa častejšie nepublikujú — súhrn potom stojí na neúplnom obraze.
02 — FAQ Časté otázky
Je metaanalýza vždy dôveryhodnejšia než jednotlivá štúdia?
Čo je systematický prehľad a je to to isté?
Mgr. Filip Valúch
Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Heslo má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.