Post-COVID syndróm a psychika — čo vieme o kognitívnych ťažkostiach

01 — VýchodiskoO čom tento článok je a o čom nie

Post-COVID syndróm je súhrnné označenie pre ťažkosti, ktoré pretrvávajú po prekonanej infekcii — spravidla dlhšie než štyri týždne. Zahŕňa širokú škálu prejavov od dýchacích a srdcových po neurologické. Tento článok sa venuje iba jednej ich časti: kognitívnym ťažkostiam a psychike.

Dôvod, prečo o tom píšem ako klinický psychológ, je jednoduchý: kognitívne ťažkosti sú tou časťou post-COVID obrazu, ktorá sa najhoršie meria bežnými metódami. Krvné testy ani zobrazovacie vyšetrenia o schopnosti sústrediť sa nepovedia nič — a práve preto títo pacienti často putujú medzi ambulanciami s odpoveďou, že „nič sa nenašlo“.

Nie je to teda článok o liečbe post-COVID syndrómu ako celku — tá patrí do rúk lekárov a vyžaduje si multidisciplinárny prístup. Je to článok o tom, čo sa dá povedať o ťažkostiach so sústredením, pamäťou a náladou, a čo s nimi vie urobiť psychologické vyšetrenie.

Rovnako je namieste povedať, čo dnes nevieme. Biologický mechanizmus pretrvávajúcich kognitívnych ťažkostí po COVID-e nie je uzavretý. Uvažuje sa o pretrvávajúcom zápale, o zmenách v prekrvení mozgu, o následkoch prekonaného ochorenia na spánok a o kombinácii viacerých faktorov naraz. Žiadne z týchto vysvetlení zatiaľ neplatí ako preukázané a v tomto článku ich preto nerozvíjam — pre rozhodovanie pacienta nie sú podstatné.

Hneď na úvod jedna vec, ktorú pacienti počujú menej často, než by mali: ťažkosti, ktoré opisujete, sú reálne aj vtedy, ak vám všetky vyšetrenia vyšli v poriadku. To, že sa niečo ťažko meria, neznamená, že to neexistuje. Znamená to, že sa to musí merať inak.

02 — RozsahAké časté sú kognitívne ťažkosti

Odpoveď na otázku „ako často“ je pri tejto téme mimoriadne rozkolísaná — a stojí za to vedieť prečo.

Systematický prehľad s metaanalýzou, ktorý zahrnul 17 štúdií so 41 249 pacientmi s dlhodobými následkami COVID-u, dospel k spoločnej prevalencii duševných ťažkostí a mozgovej hmly 20,4 % naprieč obdobím 3 až 24 mesiacov po infekcii — s veľmi širokým intervalom spoľahlivosti od 11,1 % do 34,4 % (van der Feltz-Cornelis a kol., 2024).

Prvým dôvodom rozptylu je, že samotný post-COVID syndróm nemá jednu ustálenú definíciu. Štúdie sa líšia v tom, ako dlho musia príznaky pretrvávať, či vyžadujú potvrdenú infekciu a či pracujú s pacientmi z nemocníc alebo s ľuďmi, ktorí ochorenie prekonali doma. Druhým dôvodom je posun v čase — populácia infikovaná v prvom roku pandémie sa líši od tej neskoršej mierou zaočkovanosti, vlastnosťami variantov aj dostupnosťou liečby.

Novší prehľad zhrnul 47 štúdií s vyše 25 000 pacientmi a potvrdil, že rozptyl odhadov zostáva veľký naprieč rôznymi populáciami aj obdobiami sledovania (Faseeh a kol., 2026).

Rovnaká práca zaznamenala aj dve ďalšie pozorovania. Prevalencia bola nižšia u pacientov, ktorí boli predtým hospitalizovaní, než u tých, ktorí ochorenie prekonali doma (19,5 % oproti 29,7 %) — čo je opak toho, čo by človek čakal, a pripomína, že ťažší priebeh infekcie neznamená automaticky ťažšie následky. A po druhé: pravdepodobnosť mozgovej hmly klesala so stúpajúcou mierou zaočkovanosti sledovanej populácie.

03 — ObrazČo mozgová hmla v skutočnosti postihuje

„Mozgová hmla“ nie je odborný termín ani diagnóza — je to zastrešujúce označenie, pod ktoré pacienti zaraďujú viacero rôznych ťažkostí. Výskum sa zhoduje v tom, ktoré oblasti sú postihnuté najčastejšie.

V bežnom živote sa to prejavuje spôsobmi, ktoré pacienti opisujú prekvapivo podobne:

Práve štvrtý bod — zhoršovanie počas dňa — býva klinicky najvýpovednejší. Naznačuje, že problémom nie je ani tak výkon sám osebe, ako schopnosť ho udržať.

V štúdii sledujúcej pacientov rok po prepustení z intenzívnej starostlivosti bolo objektívne kognitívne postihnutie zistené u 30 % z nich, pričom najhorší výkon sa ukázal práve v exekutívnych funkciách, rýchlosti spracovania a rozpoznávacej pamäti. Ide však o veľmi ťažký priebeh ochorenia a výsledok sa nedá prenášať na ľudí, ktorí COVID prekonali doma.

Metaanalýza porovnávajúca ľudí s mozgovou hmlou a bez nej našla u prvej skupiny nižší kognitívny výkon, výrazne vyššiu únavu a viac depresívnych príznakov (Wilson a kol., 2025). Zároveň však bola miera nesúrodosti medzi štúdiami vysoká a intervaly spoľahlivosti veľmi široké — čo znamená, že priemer hovorí o skupine, nie o jednotlivcovi.

04 — RozporPrečo sa pocit a testy rozchádzajú

Toto je najdôležitejšia časť článku a zároveň tá, ktorá pacientov najviac zraňuje.

Naprieč literatúrou o post-COVID syndróme sa opakuje zistenie, že subjektívne udávané kognitívne ťažkosti a výsledky objektívnych testov spolu súvisia len slabo. Človek, ktorý opisuje výrazné problémy so sústredením, môže absolvovať testovanie s výsledkom v pásme normy. A naopak.

Rozšírená interpretácia znie, že ťažkosti sú teda „len psychické“ alebo dokonca vymyslené. To je nesprávne hneď z niekoľkých dôvodov.

Existuje aj piaty dôvod, ktorý sa uvádza menej často. Ťažkosti sa v testovacej miestnosti prejavia horšie, ak je človek úzkostný z toho, ako dopadne — a lepšie, ak ho úloha zaujme natoľko, že na svoje ťažkosti na chvíľu zabudne. Ani jedno neznamená klamanie; znamená to, že výkon je stavová veličina a jedno meranie zachytáva jeden okamih.

Praktický záver je jednoduchý: rozpor medzi pocitom a testom nie je dôvod ťažkosti spochybniť — je to dôvod pozrieť sa lepšie. A práve toto rozlíšenie je hlavným prínosom odborného vyšetrenia.

05 — ÚnavaKľúčový článok, ktorý sa prehliada

Jedna zo štúdií, ktorá sa venovala priamo vzťahu medzi subjektívnymi sťažnosťami a nameraným výkonom, priniesla nález s veľkým praktickým dosahom.

Znamená to, že cesta od nameraného výkonu k tomu, ako sa človek cíti, vedie cez únavu. Kto je vyčerpaný, prežíva svoje kognitívne fungovanie horšie, než zodpovedá výsledkom — a zároveň v bežnom živote skutočne podáva horší výkon, pretože únava sa počas dňa kumuluje.

Z toho vyplýva aj poznatok, ktorý pacientom najviac odporuje inštinktu. Bežná reakcia na zhoršený výkon je pritlačiť — pracovať dlhšie, viac sa snažiť, dobehnúť zameškané. Pri ťažkostiach, ktorých jadrom je vyčerpateľnosť, to spravidla vedie k prehĺbeniu problému a k dlhšiemu zotavovaniu po záťaži.

Opačný prístup — rozložiť záťaž do menších dávok s prestávkami skôr, než príde vyčerpanie — má v odbornej praxi širokú podporu, hoci sa opiera skôr o klinickú skúsenosť než o randomizované štúdie. Prehľad dostupných intervencií pri post-COVID kognitívnych ťažkostiach uzatvára, že evidencia je zatiaľ natoľko rozptýlená a metodicky rôznorodá, že metaanalýzu nebolo možné vôbec uskutočniť. Odporúčania v tejto oblasti teda treba brať ako primerané, nie ako dokázané.

Prakticky z toho vyplýva, že pri post-COVID ťažkostiach nemá zmysel riešiť „pamäť“ oddelene od únavy, spánku a nálady. Sú to spojené nádoby a zásah do jednej z nich mení ostatné.

06 — PsychikaNálada, úzkosť a trauma po prekonanom ochorení

Kognitívne ťažkosti sú len jednou stranou. Prehľady zaraďujú do post-COVID obrazu aj depresívne a úzkostné príznaky, poruchy spánku a — najmä po ťažkom priebehu — posttraumatické prejavy.

V citovanej štúdii pacientov rok po intenzívnej starostlivosti udávalo úzkostné príznaky 22,5 %, depresívne 26,3 % a posttraumatické 27,5 %. Ide o skupinu s najťažším priebehom, no aj u ľudí s miernejším ochorením sú tieto ťažkosti bežné.

Dôvody sú viaceré a navzájom sa prekrývajú: samotné ochorenie a jeho biologické dôsledky, skúsenosť ohrozenia života, dlhá izolácia, strata výkonnosti a s ňou spojená neistota v práci, a v neposlednom rade opakovaná skúsenosť, že ťažkostiam nikto celkom neverí.

Poslednému z týchto dôvodov sa oplatí venovať samostatne, pretože sa naň v ordináciách často nedostane. Opakovaná skúsenosť, že ťažkostiam nikto celkom neverí — pretože výsledky vyšetrení sú v poriadku a človek navonok vyzerá zdravo — je sama o sebe zdrojom psychickej záťaže. Pacienti popisujú, že prestali o ťažkostiach hovoriť, začali ich skrývať v práci a postupne aj pochybovať o sebe. Táto sekundárna vrstva býva neskôr rovnako významná ako pôvodný problém.

S tým súvisí aj pracovná rovina. Pri ťažkostiach, ktoré nie sú viditeľné a nemajú jednoznačný nález, býva zložité vysvetliť zamestnávateľovi, prečo je potrebná úprava záťaže. Objektívny nález z vyšetrenia je v tejto situácii praktický nástroj — nie preto, aby niečo dokazoval, ale preto, aby sa o ňom dalo vecne hovoriť.

Osobitne stojí za zmienku spánok. Poruchy spánku patria po prekonanom ochorení medzi najčastejšie ťažkosti a zároveň sú jednou z mála oblastí, kde má zásah rýchly a merateľný efekt na kognitívny výkon. Ak niekto rieši „pamäť“ a súbežne spí päť hodín, poradie krokov je zrejmé.

Podstatné je, že tieto ťažkosti sú liečiteľné nezávisle od toho, či sa podarí vysvetliť pôvod kognitívnych príznakov. Depresia a úzkostná porucha po prekonanom ochorení sa liečia rovnako ako inokedy — a ich zvládnutie spravidla zlepší aj subjektívne prežívanie kognitívnych ťažkostí, práve cez únavu.

07 — PriebehČo sa dá čakať v čase

Otázka „ako dlho to potrvá“ je pochopiteľne najčastejšia — a je to zároveň otázka, na ktorú dostupné dáta neponúkajú uspokojivú odpoveď.

Prehľady sledujú pacientov v rozmedzí troch až dvadsiatich štyroch mesiacov po infekcii a ťažkosti sa vyskytujú naprieč celým týmto obdobím. U väčšiny ľudí sa postupne zmierňujú; u časti pretrvávajú výrazne dlhšie. Spoľahlivé prediktory, ktoré by dopredu určili, kto do ktorej skupiny patrí, zatiaľ nemáme — a nikto, kto vám sľúbi presný termín, sa neopiera o dáta.

Čo z priebehu vieme povedať, je skôr tvar než dĺžka.

Práve kolísavosť je dôvodom, prečo je spätný odhad („bolo mi celý čas rovnako“) pri tejto téme obzvlášť nespoľahlivý. Ak si priebeh nezaznamenávate, budete si pamätať prevažne horšie dni.

08 — VyšetrenieČo prináša neuropsychologické vyšetrenie

Ak sa dá zhrnúť predchádzajúcich sedem sekcií do jednej vety: pri post-COVID kognitívnych ťažkostiach je najväčším problémom neistota — pacient nevie, či sa mu to zdá, zamestnávateľ nevie, čo od neho čakať, a lekár nemá o čo oprieť rozhodnutie.

Neuropsychologické vyšetrenie túto neistotu neodstráni úplne, ale výrazne ju zúži. Konkrétne prináša štyri veci.

Kedy naopak nemá zmysel ponáhľať sa: v prvých týždňoch po prekonaní infekcie, keď sa stav ešte prirodzene upravuje; počas akútnej infekcie alebo tesne po nej; a vtedy, keď je človek natoľko vyčerpaný, že by vyšetrenie samo osebe skreslilo výsledok. V takom prípade je rozumnejšie počkať a vyšetrenie naplánovať na obdobie relatívnej stability.

Priebeh vyšetrenia popisujem na stránke klinický psychológ, možnosti terapeutickej práce v sekcii psychoterapia. Odporúčané postupy pre jednotlivé diagnózy sú verejne dostupné v databáze štandardných diagnostických a terapeutických postupov schválených Ministerstvom zdravotníctva SR.

09 — FAQČasté otázky

ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera

• van der Feltz-Cornelis C, a kol. (2024). Prevalence of mental health conditions and brain fog in people with long COVID: A systematic review and meta-analysis. General Hospital Psychiatry, 88, 10–22. — metaanalýza 17 štúdií (41 249 pacientov); podkladá spoločnú prevalenciu duševných ťažkostí a mozgovej hmly 20,4 % (11,1–34,4 %) v období 3–24 mesiacov po infekcii (sekcia 02).
• Faseeh A, a kol. (2026). Prevalence and long-term outcomes of brain fog and cognitive impairment in individuals with long COVID: A systematic review. Medicine, 105(22), e49022. — prehľad 47 štúdií (vyše 25 000 pacientov); podkladá, že rozptyl odhadov zostáva veľký naprieč populáciami aj obdobiami sledovania (sekcia 02).
• Wilson JC, a kol. (2025). Brain fog with long covid and chemotherapy: systematic review and meta-analysis. BMJ Mental Health, 28(1), e301969. — porovnanie ľudí s mozgovou hmlou a bez nej; podkladá nižší kognitívny výkon (g = −0,63), vyššiu únavu (g = 2,64) a viac depresívnych príznakov (g = 1,48) pri vysokej nesúrodosti štúdií (sekcia 03).
• Delgado-Alonso C, a kol. (2025). Unraveling brain fog in post-COVID syndrome: Relationship between subjective cognitive complaints and cognitive function, fatigue, and neuropsychiatric symptoms. European Journal of Neurology, 32(1), e16084. — podkladá nález, že hlavným sprostredkovateľom medzi objektívnym a subjektívnym výkonom je únava a vplyv depresie je nepriamy (sekcia 04).

Téma post-COVIDSúvisiace články