Neuropsychologické vyšetrenie po covide — kedy a prečo

01 — DôvodPrečo bežné vyšetrenia nestačia

Skôr než sa dostaneme k tomu, čo neuropsychologické vyšetrenie je, stojí za to vysvetliť, prečo je vôbec potrebné — pretože väčšina pacientov sa k nemu dostáva až po tom, čo im niekoľko iných vyšetrení nič nezistilo.

Toto je najčastejší príbeh, s ktorým pacienti prichádzajú. Po prekonanom covide sa ťažko sústredia, zabúdajú a v práci robia chyby, ktoré predtým nerobili. Absolvujú odbery, vyšetrenie u obvodného lekára, prípadne zobrazovacie vyšetrenie — a všetko je v poriadku. Odchádzajú s pocitom, že im nikto neverí, a časť z nich prestane o ťažkostiach hovoriť.

Vysvetlenie je pritom jednoduché: krvné testy ani zobrazovacie metódy nemerajú schopnosť sústrediť sa. Merajú niečo iné — a to, že v nich nič nie je, o kognitívnom výkone nevypovedá nič. Chýba meranie, ktoré posudzuje výkon priamo.

Že na použitom nástroji záleží, nie je môj dojem. Metaanalýza sedemnástich štúdií so 41 249 pacientmi zistila, že pravdepodobnosť zachytenia kognitívnych ťažkostí významne rástla, keď sa použili validované nástroje a kognitívne testy — a nie iba otázka, či má pacient problém (van der Feltz-Cornelis a kol., 2024).

Stojí za to dodať, prečo sa to stáva tak často. Bežné vyšetrenia sú navrhnuté tak, aby zachytili to, čo je nebezpečné — zápal, nádor, cievnu príhodu. Sú v tom dobré a je správne ich urobiť ako prvé. Otázka „prečo sa neviem sústrediť“ je však iného druhu: netýka sa toho, či je niečo nebezpečné, ale toho, ako funguje výkon. A na tú otázku existuje vlastný nástroj.

02 — ObsahČo vyšetrenie meria

Neuropsychologické vyšetrenie je štruktúrované posúdenie kognitívnych funkcií štandardizovanými metódami, ktorých výsledky sa porovnávajú s normami pre daný vek a vzdelanie. Nejde o dotazník ani o online test — je to odborné vyšetrenie vedené psychológom.

Pri post-COVID ťažkostiach sa pozornosť sústreďuje na oblasti, ktoré bývajú postihnuté najčastejšie:

Podstatné je, že sa neposudzuje jedno súhrnné číslo. Dvaja ľudia s rovnakým celkovým výsledkom môžu mať úplne odlišný profil — jeden oslabenú pozornosť pri zachovanej pamäti, druhý naopak. Práve profil, nie priemer, určuje, čo s tým ďalej.

Rovnako dôležitá ako samotné testovanie je druhá vrstva vyšetrenia — posúdenie únavy, spánku, nálady a úzkosti. Bez nej sa výsledok nedá interpretovať: pri post-COVID ťažkostiach je únava hlavným sprostredkovateľom medzi nameraným výkonom a tým, ako sa človek cíti, a nálada do obrazu vstupuje nepriamo cez ňu.

Bez tejto druhej vrstvy vzniká najčastejšia chyba pri interpretácii: výkon sa hodnotí izolovane a nezohľadní sa, že človek prišiel po prebdenej noci, v období zhoršenej nálady alebo na konci vyčerpávajúceho týždňa. Kognitívny výkon je stavová veličina — a stav treba zmerať tiež.

A tretia vrstva, ktorá sa prehliada najčastejšie: odhad predchádzajúcej úrovne. Výsledok „v pásme priemeru“ znamená u človeka s predtým nadpriemerným výkonom niečo iné než u človeka, ktorého výkon bol vždy priemerný. Bez tohto porovnania sa reálny pokles prehliadne.

03 — PriebehAko vyšetrenie prebieha

Čo pacientov zvyčajne prekvapí príjemne: samotné úlohy nie sú nepríjemné a nejde o skúšku, ktorú možno „neurobiť“. Nepríjemný býva skôr sprievodný pocit — konfrontácia s tým, že niečo nejde tak ako predtým. Je to bežná súčasť procesu a patrí sa o nej hovoriť.

Vyšetrenie je časovo náročnejšie než bežná konzultácia a spravidla prebieha na viac sedení alebo v jednom dlhšom bloku. Konkrétny rozsah závisí od otázky, na ktorú má odpovedať. Ceny jednotlivých výkonov nájdete v cenníku.

04 — VýsledokČo z neho vyplynie a čo nie

Aby bolo rozhodovanie realistické, patrí sem oboje.

Rovnako podstatné je aj to, čo vyšetrenie nesľubuje. Tento zoznam uvádzam zámerne — vyšetrenie, od ktorého sa čaká viac, než dokáže, končí sklamaním aj vtedy, keď prebehne správne.

Osobitne stojí za zmienku situácia, ktorá pacientov najviac znepokojuje: výsledok v pásme normy. Neznamená, že si ťažkosti vymýšľate. Môže znamenať, že sa prejavia až pri dlhšej záťaži, že váš predchádzajúci výkon bol nadpriemerný, alebo že sa na prežívaní výrazne podieľa únava a nálada. Každá z týchto možností má iné riešenie — a všetky sú riešiteľné.

05 — NačasovanieKedy má zmysel a kedy počkať

Spoločným menovateľom týchto piatich bodov je, že z výsledku vyplynie rozhodnutie — o liečbe, o záťaži, o ďalšom sledovaní alebo o tom, že netreba robiť nič. Ak sa žiadne rozhodnutie neponúka, vyšetrenie počká.

A opačne — sú situácie, keď je rozumnejšie počkať. V prvých týždňoch po prekonaní infekcie, keď sa stav ešte prirodzene upravuje. V období úplného vyčerpania alebo akútneho ochorenia, keď by výsledok skresľoval. A vtedy, keď sa stav zjavne a plynulo zlepšuje — v takom prípade má zmysel dať tomu čas.

Osobitná situácia nastáva, keď ťažkosti trvajú dlho a človek už rezignoval na to, že sa niečo zistí. Pri post-COVID ťažkostiach nie je neskoro ani po dvoch či troch rokoch — dlhodobé sledovania ukazujú, že zlepšovanie prebieha aj v tomto období a že práve vtedy má porovnanie v čase najväčšiu výpovednú hodnotu.

Rovnako platí, že vyšetrenie nenahrádza lekárske posúdenie. Ak máte popri kognitívnych ťažkostiach aj neurologické príznaky — výrazné bolesti hlavy, poruchy zraku, slabosť končatín, poruchy reči — patrí to najprv k lekárovi.

06 — PrípravaAko sa naň pripraviť

Praktické veci, ktoré výsledok reálne ovplyvnia:

Za pozornosť stojí aj to, čo priniesť z hľadiska obsahu. Najužitočnejšie sú konkrétne príklady: nie „mám problém s pamäťou“, ale „minulý týždeň som trikrát zabudol, po čo som prišiel do miestnosti, a na porade som stratil niť uprostred vlastnej vety“. Konkrétne situácie hovoria o povahe ťažkostí viac než akékoľvek zhrnutie.

Čo naopak nemá zmysel: trénovať sa dopredu na testy, hľadať si ich online alebo prísť „v najlepšej forme“. Cieľom nie je dosiahnuť dobrý výsledok, ale zistiť reálny stav. Skreslený výkon v tomto prípade nepomáha nikomu — najmenej vám.

A jedna vec, ktorú pacienti hovoria neradi, hoci je pre výsledok podstatná: ak ste v deň vyšetrenia v mimoriadne zlom stave, povedzte to. Zaznamená sa to a zohľadní pri interpretácii — prípadne sa termín preloží.

Priebeh vyšetrenia a ďalšie služby popisujem na stránke klinický psychológ; súvislosti celej témy zhŕňa článok Post-COVID syndróm a psychika. Odporúčané postupy pre jednotlivé diagnózy sú verejne dostupné v databáze štandardných postupov schválených Ministerstvom zdravotníctva SR.

07 — FAQČasté otázky

ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera

• van der Feltz-Cornelis C, a kol. (2024). Prevalence of mental health conditions and brain fog in people with long COVID: A systematic review and meta-analysis. General Hospital Psychiatry, 88, 10–22. — metaanalýza 17 štúdií (41 249 pacientov); podkladá výskyt duševných ťažkostí a mozgovej hmly po covide, ktorý je dôvodom vyšetrenia.
• Delgado-Alonso C, a kol. (2025). Unraveling brain fog in post-COVID syndrome: Relationship between subjective cognitive complaints and cognitive function, fatigue, and neuropsychiatric symptoms. European Journal of Neurology, 32(1), e16084. — podkladá, že medzi objektívnym výkonom a subjektívnym prežívaním sprostredkúva únava a vplyv depresie je nepriamy — kľúč pre interpretáciu vyšetrenia.
• Wilson JC, a kol. (2025). Brain fog with long covid and chemotherapy: systematic review and meta-analysis. BMJ Mental Health, 28(1), e301969. — metaanalýza porovnávajúca ľudí s mozgovou hmlou a bez nej; podkladá, že subjektívne sťažnosti sprevádzajú merateľné rozdiely v kognícii, únave a nálade — teda dôvod, prečo sa výkon posudzuje priamo testami.

Téma post-COVIDSúvisiace články