Nadužívanie obrazoviek u dospelých — pozornosť, spánok, nálada
Nadužívanie obrazoviek u dospelých — čo hovorí evidencia o spánku, pozornosti a nálade, kedy ide o klinický problém a čo s tým reálne pomáha podľa štúdií.
Mgr. Filip Valúch
ICD-11 paradigmatický posun
Publikácia ICD-11 v júni 2018 a jej formálne uvedenie do platnosti v januári 2022 je najvýznamnejšia paradigmatická zmena v psychiatrickej klasifikácii porúch osobnosti za posledných 50 rokov. Z 10 kategoriálnych typov, ktoré dominovali od DSM-III (1980), zostal v ICD-11 iba jeden špecifikátor — borderline pattern. Všetky ostatné typy boli nahradené dimenzionálnym systémom: závažnosť (3 stupne) + 5 trait domén + voliteľné špecifikátory. Tento článok pokrýva paradigmatický posun do hĺbky — historický kontext (prečo DSM-5 zaváhala s podobnou zmenou), dizajn ICD-11 systému, empirické základy zmeny, a praktické dôsledky pre klinickú prax. Cieľová skupina je odborná verejnosť aj klienti so záujmom o teóriu klinickej diagnostiky. Pre úvod do dimenzionálnych modelov pozri prehľad o dimenzionálnych modeloch.
„AI psychóza“ — čo o nej vieme a kedy spozornieť
AI psychóza nie je diagnóza. Čo pojem znamená, čo hovoria dáta o zosilnení bludov u zraniteľných ľudí a kedy má zmysel vyhľadať odborníka. Prehľad evidencie.
AI chatbot ako terapeut? Čo vie a čo nevie
AI chatbot ako terapeut — čo o tom hovorí výskum, kde sú systematické zlyhania a prečo terapeutický vzťah nie je to isté ako príjemná konverzácia.
Depresia, vyhorenie a „ADHD burnout“ — ako ich rozlíšiť
Tri mená pre vyčerpanie — depresia, vyhorenie a „ADHD burnout". Čím sa mechanizmy líšia, podľa čoho sa orientovať a prečo sa depresia nesmie prehliadnuť.
ADHD, bipolárna porucha a cyklotýmia — diferenciálny obraz dospelých
ADHD a bipolárna porucha sa u dospelých často pletú — a niekedy idú spolu. Tri rôzne mechanizmy pod podobným povrchom, kľúčové rozlišovacie osi a čo s tým.
Priebeh a metódy psychodiagnostiky
Klinická psychodiagnostika nie je „test, ktorý vyplníte za 20 minút". Je to multimetodový proces, ktorý kombinuje klinické interview, štandardizované testy, projektívne metódy a behaviorálnu observáciu — každá metóda prináša iný typ informácií a žiadna samotná by neposkytla dostatočne komplexný obraz. Tento článok popisuje, čo presne sa pri psychodiagnostike deje krok za krokom, aké metódy sa používajú, čo každá z nich dokáže a kde sú jej limity. Cieľom je demystifikovať proces — klient by mal vstupovať do diagnostiky s reálnou predstavou, nie s romantickým ani s úzkostným očakávaním.
Indikácie psychodiagnostiky — kedy je psychologické vyšetrenie vhodné
Klinická psychodiagnostika nie je vhodná pre každú situáciu. Niekedy je presne tým, čo klient potrebuje — porozumenie obrazu, diferenciálka, klinická formulácia pred dlhodobou terapiou. Inokedy je nadbytočná alebo dokonca kontraproduktívna — pri akútnej kríze, pri snahe „dokázať si niečo voči systému", pri problémoch, ktoré sa dajú riešiť iným spôsobom. Tento článok popisuje typické indikácie pre klinickú psychodiagnostiku v 6 kategóriách a — rovnako dôležité — situácie, kedy psychodiagnostika nie je vhodná. Cieľom je pomôcť klientovi rozhodnúť, či je toto vyšetrenie pre jeho konkrétnu situáciu vhodným krokom.
Liečba depresie — psychoterapia, medikácia, kombinácia
Depresia je liečiteľný stav — to je dôležité pripomenúť na začiatku, lebo časť ľudí, ktorí depresiou trpia, je presvedčená o opaku. Účinné liečebné možnosti existujú a väčšina pacientov, ktorí absolvujú adekvátnu liečbu, dosahuje výrazné zlepšenie alebo úplné ustúpenie symptómov. „Adekvátna" však znamená cielene zvolená podľa typu a závažnosti depresívnej epizódy — a to vyžaduje odbornú diagnostiku, nie sebaliečbu. V tomto článku prejdeme cez tri hlavné modality liečby (psychoterapia, medikácia, ich kombinácia), porovnáme dva najčastejšie evidence-based psychoterapeutické smery (psychodynamickú psychoterapiu a KBT), vysvetlíme realistické časové horizonty, prognostické faktory a uzavrieme tým, čo poskytujem a kam Vás v ostatných prípadoch odkážem.
Depresia u seniorov vs demencia — kritická diferenciálka
Depresia v staršom veku patrí medzi najčastejšie nediagnostikované klinické stavy. Príznaky sa pripisujú „normálnemu starnutiu", chronickým somatickým ochoreniam, alebo prvým príznakom demencie — hoci v reálnej klinickej praxi je depresívna porucha v seniorskom veku liečiteľná, kým neurodegeneratívna demencia nie. Diferenciálka medzi týmito dvoma rámcami je preto nielen akademická otázka, ale rozhodnutie, ktoré určuje, či pacient dostane účinnú liečbu alebo zostane bez nej. V tomto článku prejdeme cez špecifický klinický obraz seniorskej depresie, kritickú diferenciálku voči demencii (vrátane konceptu pseudodemencie), somatické komorbidity, ktoré obraz komplikujú, a praktické indikátory pre rodinu. Vysvetlíme, prečo je v tejto vekovej skupine zmysluplné neuropsychologické vyšetrenie a ako prebieha diagnostika.