Tolerancia
Tolerancia má v psychológii dva významy, ktoré spája len slovo. Frustračná tolerancia je miera nepohody, ktorú človek znesie, kým reaguje výbuchom alebo útekom. Tolerancia na látku je stav, keď na rovnaký účinok treba čoraz vyššiu dávku. Prvá patrí k regulácii emócií, druhá k závislostiam.
01 — Čo to je Koľko človek znesie — a koľko látky mu treba
Frustračná tolerancia. Každý má hranicu, za ktorou drobnosť vyvolá veľkú reakciu; rozdiel je v tom, kde leží a ako rýchlo sa k nej človek dostane. Nízka frustračná tolerancia patrí k obrazu ADHD u dospelých — spolu s impulzivitou a emočnou labilitou — a znižuje ju únava, nevyspatosť, bolesť aj dlhodobý stres. Nie je to povahová chyba, ale merateľný prejav, ktorý sa dá vyšetriť a s ktorým sa dá pracovať.
Tolerancia na látku. Pri opakovanom užívaní alkoholu, benzodiazepínov, hypnotík a ďalších látok sa organizmus prispôsobí a pôvodná dávka prestane účinkovať. Človek dávku zvýši — a kruh sa uzavrie. Tolerancia rastie potichu, po schodoch, a je jedným zo znakov závislosti; často ju sprevádza odvykací stav, keď látka chýba. Práve preto sa lieky na upokojenie a spánok predpisujú na krátky čas a vysadenie patrí lekárovi, nie vôli.
Prečo rozlišovať. „Mám nízku toleranciu“ znamená pri jednom význame ťažkosti so zvládaním nepohody, pri druhom by znamenalo, že látka účinkuje aj v malej dávke — teda opak problému. Vo vyšetrení sa preto pýtam, o ktorú toleranciu ide; pri závislostiach je rast tolerancie jednou z otázok, ktoré rozhodujú, či ide ešte o zvyk, alebo už o závislosť.
02 — FAQ Časté otázky
Znamená rast tolerancie na liek, že som závislý?
Dá sa frustračná tolerancia zvýšiť?
Mgr. Filip Valúch
Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Heslo má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.