Neuropsychológia · poruchy učenia u dospelých

Poruchy učenia u dospelých — čo sa dá zistiť a čo nie

Ak Vám čítanie odjakživa trvalo dlhšie než ostatným, ak sa v pravopise strácate aj po dvadsiatich rokoch praxe alebo ak sú čísla pre Vás cudzí jazyk, je oprávnené hľadať vysvetlenie. Tento článok hovorí, čo o tom výskum vie — vrátane toho, kde sú jeho hranice, a prečo je pri prvom stanovení diagnózy až v dospelosti namieste väčšia opatrnosť, než sa bežne priznáva.

Mgr. Filip Valúch Klinický a dopravný psychológ

14 min čítania

Pracovný stôl v noci pod lampou — otvorená kniha s pravítkom cez strany, slúchadlá a za oknom rozsvietené mesto

Prečo je tento článok opatrnejší než ostatné. Pri väčšine tém v tomto blogu je odborný konsenzus jasný a moja úloha je preložiť ho. Tu to tak nie je: dve prehľadové práce z roku 2026 hovoria, že pole nemá stabilnú definíciu ani empiricky overené diagnostické kritériá pre dospelých. Písať o tejto téme ako o hotovej veci by bolo nepoctivé, tak to nerobím.

01 — Východisko Áno, pretrváva do dospelosti

Začnime tým, čo je doložené dobre. Metaanalýza 178 štúdií porovnávajúcich dospelých s dyslexiou a kontrolné skupiny zistila, že ťažkosti s čítaním a písaním v dospelosti pretrvávajú, a to vo veľmi veľkej miere (Reis a kol., Annals of Dyslexia, 2020):

takmer vo všetkých úlohách na čítanie a písanie boli veľkosti účinku veľmi veľké (d v rozmedzí 1,735 – 2,034),
výnimkou bolo porozumenie čítanému textu, kde bol rozdiel podstatne menší (d = 0,729),
deficity v podporných kognitívnych schopnostiach boli prítomné, ale slabšie (d 0,591 – 1,295),
ťažkosti sa vyostrujú pri meraní rýchlosti — najmä pri čítaní slov a pseudoslov, fonematickom uvedomovaní a ortografických znalostiach.

Rovnaký obraz priniesla novšia práca u 33 nemecky hovoriacich dospelých s dyslexiou a 33 kontrol: pretrvávajúce deficity takmer vo všetkých ukazovateľoch čítania a pravopisu, mierne oslabenie verbálnej pracovnej pamäte, ale žiadne zrakovo-priestorové oslabenie. Najlepšími prediktormi dyslexie boli pravopis, čítanie slov a fonematické uvedomovanie; najrozšírenejším deficitom bolo rýchle automatické pomenovanie (Eckert a kol., Behavioral Sciences, 2025).

Prečo to stojí za povedanie. Bežná predstava hovorí, že dyslexia je „detská“ a človek z nej vyrastie. Dáta hovoria opak: prejav sa mení — dospelý už zvyčajne prečíta, čo potrebuje — ale rýchlosť a pravopis zostávajú. Ak Vám čítanie stále trvá dlhšie a musíte sa nad textom viac sústrediť, nie je to slabá vôľa.

02 — Jazyk Prečo veľká časť zahraničných poznatkov na slovenčinu nesadne

Toto je vec, ktorú v slovenských textoch o dyslexii nájdete zriedka, a pritom mení takmer všetko ostatné.

Väčšina výskumu dyslexie vznikla na angličtine — jazyku s nepriehľadným pravopisom, kde sa písané a hovorené slovo často rozchádzajú. Slovenčina je opačný prípad: pravopis je priehľadný, písmená sa čítajú prevažne tak, ako sa píšu.

Spomínaná metaanalýza 178 štúdií to skúmala priamo. Priehľadnosť pravopisu bola významným moderátorom rozdielov medzi dospelými s dyslexiou a kontrolami — v čítaní slov a pseudoslov, v porozumení textu, v pravopise aj vo fonematickom uvedomovaní — pričom v priehľadných pravopisoch boli deficity slabšie než v stredných a nepriehľadných. Autori zároveň uzatvárajú, že fonematické uvedomovanie sa zdá byť v dospelosti menším problémom, najmä pri priehľadných pravopisoch (Reis a kol., 2020).

Čo z toho prakticky vyplýva. V jazyku ako slovenčina sa dyslexia u dospelého neprejaví ako chybné čítanie. Prejaví sa ako pomalé čítanie a ako pretrvávajúce ťažkosti s pravopisom. Kto teda hľadá „typické“ prejavy opísané v anglických textoch, nenájde ich — a môže z toho vyvodiť nesprávny záver oboma smermi. Poznatky z nemčiny (tiež pomerne priehľadný pravopis) sú tu bližšie: aj tam deficity pretrvávali napriek priehľadnosti pravopisu, a najrozšírenejším bolo práve rýchle pomenovávanie, teda ukazovateľ tempa (Eckert a kol., 2025).

Čo neviem doložiť: nenašiel som overiteľný prameň k štandardizovanej batérii na posudzovanie dyslexie u dospelých v slovenčine. Neznamená to, že neexistuje — znamená to, že ju neviem doložiť, a preto o nej netvrdím ani že je, ani že nie je.

03 — Spor Prečo je prvá diagnóza až v dospelosti sporná

A teraz časť, pre ktorú tento článok vznikol v tejto podobe.

Kritický prehľad v Journal of Clinical and Experimental Neuropsychology konštatuje, že hoci sa špecifické poruchy učenia bežne chápu ako celoživotné neurovývinové stavy, platnosť prvého stanovenia diagnózy v dospelosti — najmä v prostredí vysokých škôl a profesijnej prípravy — zostáva slabo vymedzená. Napriek viac než šiestim desaťročiam výskumu podľa autorov pole nemá stabilnú definíciu ani empiricky overené diagnostické kritériá, ktoré by spoľahlivo odlíšili poruchu učenia od bežnej variability študijného výkonu alebo od znevýhodnenia daného okolnosťami (Harrison & Sparks, 2026, časť I).

Ich ďalšie zistenia sú nepríjemné a stojí za to ich zopakovať presne:

pretrvávajúca nestabilita definície a ďalšie spoliehanie sa na empiricky nepodporenú logiku rozdielu medzi inteligenciou a výkonom;
extrémna heterogenita súborov dospelých a vysokoškolákov s touto diagnózou;
diagnostická prax často zaraďuje medzi poruchy učenia ľudí s priemerným alebo nadpriemerným študijným výkonom, obzvlášť vo výberových vzdelávacích prostrediach;
diagnózy a s nimi spojené úľavy sú neúmerne sústredené medzi sociálno-ekonomicky zvýhodnenými študentmi.

V druhej časti autori pomenúvajú, prečo je táto diagnostika obzvlášť náchylná na chybu: štatistické artefakty (napríklad zúženie rozsahu), zanedbanie základných výskytov, vplyv kontextu na výkon, otázka vierohodnosti výkonu pri testovaní, spoliehanie sa na sebaposúdenie a nesprávne prenášanie sociálno-štrukturálnych rámcov do klinického rozhodovania (Harrison & Sparks, 2026, časť II).

Ako to čítať a ako to NEČÍTAŤ. Nečítajte to ako „poruchy učenia neexistujú“ — sekcia 01 ukazuje opak. Čítajte to ako výhradu k spôsobu, akým sa diagnóza v dospelosti stanovuje. A prosím berte do úvahy aj to, že ide o jednu autorskú dvojicu a naratívny prehľad, teda o kritický hlas, nie o konsenzus odboru. Nenašiel som prácu, ktorá by na túto kritiku priamo odpovedala; to však nie je dôkaz, že neexistuje.

04 — Kritériá Čo musí poctivé vyšetrenie doložiť

Tá istá dvojica autorov navrhuje na obmedzenie nadmerného diagnostikovania štvorstupňový rámec pre prvé stanovenie diagnózy poruchy učenia u dospelých (Harrison & Sparks, 2026, časť II):

Doložený študijný výkon pod aspoň 16. percentilom voči normám všeobecnej populácie.
Jasný doklad o začiatku v prvých rokoch školskej dochádzky, vrátane oslabenia v podmienkach, keď sa odoberú podpory a úľavy.
Doklad, že ťažkosti pretrvávali napriek primeranej vzdelávacej príležitosti a — ak bola dostupná — napriek cielenej intervencii.
Vylúčenie iných vysvetlení — kontextových, motivačných, neurologických či medicínskych, jazykových alebo daných spôsobom vyučovania.

V závere autori dodávajú, že presná diagnóza v dospelosti vyžaduje kritériá vzťahované k populácii, potvrdený doklad o začiatku v detstve, objektívne preukázanie aktuálneho študijného oslabenia, systematické vylúčenie alternatív a posúdenie vierohodnosti výkonu pri testovaní.

Čo to znamená pre Vás, ak vyšetrenie zvažujete. Predovšetkým to, že sa oplatí priniesť si podklady z detstva — staré vysvedčenia, zošity, správy z pedagogicko-psychologickej poradne, prípadne spomienky rodičov na to, ako ste sa učili čítať. Bez nich sa bod 2 doložiť nedá a poctivý záver bude opatrnejší. Zároveň to znamená, že dotazník ani online test diagnózu nedá — o online testoch píšem podrobnejšie pri ADHD, ale logika je rovnaká.

Že to nie je dôvod na rezignáciu, ukazuje francúzska práca: kombinácia štyroch nástrojov (dotazník čitateľskej histórie, plynulosť čítania súvislého textu, fonematické uvedomovanie a čítanie pseudoslov) dosiahla pri odlíšení 60 vysokoškolákov s dyslexiou od 65 bez nej celkovú presnosť klasifikácie približne 90 % (Cavalli a kol., Archives of Clinical Neuropsychology, 2024). Dá sa to teda robiť dobre — len to vyžaduje nástroje overené pre daný jazyk a populáciu, nie prevzaté odhadom.

05 — Súvislosti Vzťah k ADHD a k ďalším vysvetleniam

Ťažkosti so štúdiom, čítaním a sústredením majú v dospelosti viacero možných vysvetlení a jedno nevylučuje druhé. Preto sa pri tejto otázke nedá vyšetriť len čítanie.

Bod 4 navrhovaného rámca — vylúčenie kontextových, motivačných, neurologických, jazykových a výučbových vysvetlení — je v praxi tá najpracnejšia časť. Patrí sem aj ADHD, ktoré sa s ťažkosťami v učení prekrýva a ktorého prejavy u dospelých môžu vyzerať podobne: pomalé napredovanie v texte, opakované čítanie toho istého odseku, chyby z nepozornosti. Rozlíšenie nie je akademická jemnôstka — vedie k inému postupu.

Sem patria aj vysvetlenia, ktoré s neurovývinom nesúvisia vôbec: nedostatočná vzdelávacia príležitosť, výučba v inom než materinskom jazyku, zrak a sluch, aktuálny psychický stav, spánok. O tom, ako sa takéto diferenciálne diagnostické otázky riešia, píšem v článku o komplexnom psychologickom vyšetrení.

06 — Rozsah Kto túto diagnostiku realizuje a prečo ja nie

Poviem to rovno

Vyšetrenie na špecifickú poruchu učenia u dospelých nerobím a tento článok ho neponúka. Dôvod je ten, o ktorom je celá sekcia 03 a 04: prvé stanovenie takej diagnózy v dospelosti vyžaduje doklady o priebehu prvých rokov školskej dochádzky a nástroje overené pre daný jazyk a populáciu. Štandardizovaný nástroj na dyslexiu u dospelých v slovenčine nepoznám — a to nie je maličkosť, ktorú by sa dalo obísť starostlivosťou. Vydávať diagnostický záver bez neho by znamenalo sľubovať viac, než sa dá doložiť.

Ak potrebujete formálne posúdenie poruchy učenia, hľadajte pracovisko, ktoré túto diagnostiku robí ako svoju agendu a vie povedať, akým nástrojom ju robí. Je to legitímna otázka, ktorú sa oplatí položiť ešte pred objednaním.

Čo pri týchto ťažkostiach robím a čo z toho môžete mať: značná časť ľudí, ktorí prídu s otázkou „nemám dyslexiu?“, má v skutočnosti otázku „prečo mi čítanie a sústredenie idú horšie než ostatným?“. Na tú sa odpovedať dá — a odpoveď mení, kam sa ďalej obrátiť:

Diagnostika ADHD u dospelých — prejavy sa s ťažkosťami v učení prekrývajú (pomalé napredovanie v texte, opakované čítanie, chyby z nepozornosti) a rozlíšenie vedie k inému postupu.
Vyšetrenie pozornosti a exekutívnych funkcií — zmeria tempo spracovania, pracovnú pamäť a riadiace funkcie, teda presne tie oblasti, ktoré sa pri týchto ťažkostiach najviac prejavia v práci a pri štúdiu.
Posúdenie, či za ťažkosťami nestojí niečo iné a liečiteľné — aktuálny psychický stav, spánok, úzkosť. To je bod 4 rámca zo sekcie 04 a je to práca, ktorá sa dá urobiť aj bez toho, aby padla diagnóza poruchy učenia.

Rozdiel oproti tomu, čo tento článok neponúka, je jednoduchý: hovorím Vám, ako fungujú Vaše kognitívne funkcie dnes, nie akú máte vývinovú diagnózu. Širšie o tom, kedy má takéto vyšetrenie zmysel, píšem samostatne.

07 — FAQ Časté otázky

Nikto mi v detstve dyslexiu nediagnostikoval. Dá sa to zistiť teraz?

Stanoviť diagnózu špecifickej poruchy učenia prvý raz v dospelosti je náročnejšie a odborne spornejšie, než sa bežne píše — navrhovaný rámec vyžaduje okrem aktuálneho oslabenia aj jasný doklad o začiatku v prvých rokoch školy a o pretrvávaní napriek primeranej vzdelávacej príležitosti. Ak také posúdenie potrebujete, hľadajte pracovisko, ktoré túto diagnostiku robí ako svoju agendu; ja ju nerobím (dôvod je v sekcii 06) a oplatí sa priniesť staré vysvedčenia, zošity či správy z poradne, nech to pracovisko má z čoho vychádzať. Čo viem posúdiť, je aktuálne fungovanie pozornosti, tempa a pamäte a to, či za ťažkosťami nestojí ADHD alebo niečo liečiteľné.

Prečo píšete, že poznatky z angličtiny na slovenčinu nesadnú?

Lebo to ukázala metaanalýza 178 štúdií: priehľadnosť pravopisu bola významným moderátorom a v priehľadných pravopisoch boli deficity slabšie než v nepriehľadných. Slovenčina má priehľadný pravopis, angličtina nepriehľadný. Prakticky to znamená, že v slovenčine sa dyslexia u dospelého skôr prejaví pomalosťou než chybnosťou — a že „typické“ anglické príznaky tu nemusia byť vidieť. Tá istá práca navyše uvádza, že fonematické uvedomovanie býva v dospelosti pri priehľadných pravopisoch menším problémom.

Prečítal som si online test a vyšla mi dyslexia. Je to spoľahlivé?

Nie. Sebaposúdenie je jedným zo systematických zdrojov skreslenia, ktoré prehľadová práca pri tejto diagnostike menuje. To neznamená, že Vaše ťažkosti nie sú reálne — znamená to, že dotazník o nich nerozhodne. Vo francúzskej práci sa dotazník čitateľskej histórie ukázal ako užitočný, ale len v kombinácii s tromi výkonovými testami, a až tá kombinácia dosiahla presnosť klasifikácie okolo 90 %.

Môžem mať dyslexiu aj ADHD súčasne?

Áno, tieto stavy sa nevylučujú a ich prejavy sa môžu prekrývať — pomalé napredovanie v texte, opakované čítanie, chyby z nepozornosti. Práve preto navrhovaný rámec vyžaduje vylúčenie alternatívnych vysvetlení ako samostatný krok, a preto sa nedá vyšetriť len čítanie. Podrobne o ADHD u dospelých píšem samostatne.

Potrebujem potvrdenie o poruche učenia pre školu alebo zamestnávateľa. Dostanem ho?

Odo mňa nie — takú diagnostiku nevykonávam. Ak Vám ju niekto ponúkne bez podkladov z detstva a bez nástroja overeného pre slovenčinu a pre dospelých, pýtajte sa, o čo sa záver opiera. Prehľadová práca uvádza, že diagnózy a s nimi spojené úľavy sa neúmerne sústreďujú u sociálno-ekonomicky zvýhodnených skupín, a jedným z dôvodov je práve vydávanie záverov bez dostatočného podkladu. Slabo podložený papier je riziko pre Vás, nie výhoda. Čo odo mňa dostať môžete, je správa o tom, ako dnes fungujú Vaše kognitívne funkcie — to je iná otázka a niekedy užitočnejšia.

Znamená dyslexia nižšiu inteligenciu?

Nie. V nemeckej štúdii u dospelých s dyslexiou boli deficity sústredené v čítaní a pravopise, s miernym oslabením verbálnej pracovnej pamäte a bez zrakovo-priestorového oslabenia. Autori navyše našli u dospelých s dyslexiou menej a slabšie väzby medzi gramotnostnými a kognitívnymi ukazovateľmi než u kontrol — teda skôr oddelenie týchto schopností než ich spoločný pokles. Poznámka pre úplnosť: rozdiel medzi inteligenciou a študijným výkonom ako diagnostické kritérium je práve tá logika, ktorú kritický prehľad označuje za empiricky nepodporenú.

Dá sa s tým v dospelosti niečo robiť?

Nemám overený prameň o účinnosti nápravných postupov u dospelých, takže Vám nebudem tvrdiť, že „tréning to zlepší“. Čo z dostupných dát vyplýva, je niečo iné a praktickejšie: ťažkosti sa najviac prejavia v tempe, takže úpravy, ktoré tempo odbremenia — viac času, text v inej podobe, kontrola pravopisu nástrojom, delenie dlhých textov — sú zamerané na to, čo je skutočne oslabené. Presné pomenovanie profilu je pri takomto uvažovaní užitočnejšie než samotný názov diagnózy.

Zdroje Pramene, o ktoré sa článok opiera

Reis A, Araújo S, Morais IS, Faísca L (2020). Reading and reading-related skills in adults with dyslexia from different orthographic systems: a review and meta-analysis. Annals of Dyslexia, 70(3), 339–368. — prehľad a metaanalýza 178 štúdií; podkladá sekciu 01 (veľkosti účinku 1,735–2,034 pre čítanie a písanie, 0,729 pre porozumenie textu, 0,591–1,295 pre podporné schopnosti, vyostrenie pri meraní rýchlosti) a celú sekciu 02 (priehľadnosť pravopisu ako významný moderátor; slabšie deficity v priehľadných pravopisoch; fonematické uvedomovanie ako menší problém v dospelosti).
Eckert L, Hartwigsen G, Turker S (2025). Cognitive-Linguistic Profiles of German Adults with Dyslexia. Behavioral Sciences, 15(4), 522. — 33 dospelých s dyslexiou a 33 kontrol, nemčina ako priehľadný pravopis; podkladá sekciu 01 a 02 (pretrvávajúce deficity v čítaní a pravopise, mierne oslabenie verbálnej pracovnej pamäte, žiadne zrakovo-priestorové oslabenie, rýchle automatické pomenovanie ako najrozšírenejší deficit, pravopis/čítanie slov/fonematické uvedomovanie ako najlepšie prediktory) a odpoveď vo FAQ o inteligencii (slabšie väzby medzi gramotnostnými a kognitívnymi ukazovateľmi).
Harrison AG, Sparks R (2026). Diagnosing specific learning disorder in adults Part I: conceptual and methodological challenges. Journal of Clinical and Experimental Neuropsychology, online pred tlačou, DOI 10.1080/13803395.2026.2668454. — kritický naratívny prehľad; podkladá sekciu 03 (slabo vymedzená platnosť prvej diagnózy v dospelosti, absencia stabilnej definície a empiricky overených kritérií, nestabilita definície, spoliehanie sa na logiku rozdielu medzi inteligenciou a výkonom, extrémna heterogenita súborov, zaraďovanie ľudí s priemerným a nadpriemerným výkonom, koncentrácia diagnóz a úľav u sociálno-ekonomicky zvýhodnených).
Harrison AG, Sparks R (2026). Diagnosing specific learning disorder in adults Part II: bias, base rates, and a path forward. Journal of Clinical and Experimental Neuropsychology, online pred tlačou, DOI 10.1080/13803395.2026.2654023. — podkladá zoznam zdrojov skreslenia zo sekcie 03 a celý štvorstupňový rámec zo sekcie 04 vrátane 16. percentilu, dokladu o začiatku v prvých školských rokoch, pretrvávania napriek primeranej vzdelávacej príležitosti, vylúčenia alternatívnych vysvetlení a posúdenia vierohodnosti výkonu.
Cavalli E, Brèthes H, Lefèvre E, a kol. (2024). Screening for Dyslexia in University Students: a Standardized Procedure Based on Conditional Inference Trees. Archives of Clinical Neuropsychology, 39(5), 557–574. — 60 vysokoškolákov s dyslexiou a 65 bez nej, francúzština; podkladá sekciu 04 a odpoveď vo FAQ o online testoch: kombinácia štyroch nástrojov (dotazník čitateľskej histórie, plynulosť čítania súvislého textu, fonematické uvedomovanie, čítanie pseudoslov) dosiahla celkovú presnosť klasifikácie približne 90 %.

Autor článku

Mgr. Filip Valúch

Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Venuje sa klinickej psychodiagnostike a neuropsychologickým vyšetreniam. Článok má edukačný charakter a nenahrádza psychologické vyšetrenie.