AI chatbot ako terapeut? Čo vie a čo nevie
Otázka, či môže chatbot nahradiť psychoterapiu, už nie je hypotetická — pre časť ľudí ju v praxi nahradil. Tento článok zhŕňa, čo o tom hovorí výskum: kde sa efekt preukázal, kde nástroje systematicky zlyhávajú a prečo je terapeutický vzťah niečo iné než príjemná konverzácia.
Obsah článku
01 — OtázkaPrečo si túto otázku ľudia vôbec kladú
Otázka, či môže AI chatbot nahradiť terapeuta, patrí medzi tie, ktoré mi v praxi kladú čoraz častejšie — a spravidla ju nekladie človek, ktorý si chce ušetriť peniaze. Kladie ju človek, ktorý už nejaký čas s chatbotom o svojich ťažkostiach hovorí a chce vedieť, čo si o tom má myslieť.
Predstava AI chatbota ako terapeuta nevznikla z technologického nadšenia. Vznikla z toho, že odborná pomoc je málo dostupná — čakacie lehoty sú dlhé, kapacity obmedzené a psychoterapia stojí peniaze. Chatbot je dostupný okamžite, nesúdi, nič nestojí a je k dispozícii aj o tretej v noci.
K tomu sa pridáva niečo, čo sa hovorí menej nahlas: pri chatbotovi odpadá hanba. Povedať nahlas druhému človeku, čo sa vám v hlave odohráva, je pre mnohých ľudí najťažšou časťou celého procesu — a stroju sa to hovorí ľahšie. Časť ľudí, ktorí ku mne prídu, priznáva, že prvýkrát to pomenovali práve v takomto rozhovore.
To nie je zanedbateľný argument a nemá zmysel ho zľahčovať. Otázka teda neznie, či je táto motivácia pochopiteľná — je. Otázka znie, čo z toho, čo od terapeuta očakávate, tento nástroj skutočne dokáže.
Poznámka o zaujatosti: tento článok píšem ako psychológ, ktorý psychoterapiu poskytuje. Mám zjavný záujem na tom, ako téma vyznie. Sekcia 02 preto uvádza dáta hovoriace v prospech technológie, vrátane čísel, a v sekcii 06 nájdete situácie, kde chatbota odporúčam.
02 — Čo vieDoložené prínosy
Začnime tým, čo je preukázané. V roku 2025 vyšla v časopise NEJM AI prvá randomizovaná kontrolovaná štúdia generatívneho terapeutického chatbota — teda nástroja, ktorý odborníci navrhli a doladili priamo na liečbu.
Zahrnula 210 dospelých s klinicky významnými príznakmi depresie, generalizovanej úzkostnej poruchy alebo s vysokým rizikom porúch príjmu potravy. Účastníci boli náhodne zaradení do štvortýždňovej intervencie alebo na čakaciu listinu. Výsledok: významné zníženie príznakov vo všetkých troch skupinách po štyroch aj po ôsmich týždňoch. Nástroj bol reálne používaný — 95 % účastníkov s ním komunikovalo a poslali v priemere 260 správ (Heinz a kol., NEJM AI, 2025).
Nejde o prvý pokus. Terapeutické chatboty existujú viac než desaťročie, dovtedy však išlo o systémy postavené na vopred napísaných rozhodovacích stromoch — vedeli reagovať len na to, s čím ich tvorcovia počítali. Prvá randomizovaná štúdia takéhoto pravidlového nástroja vyšla už v roku 2017. Zásadná zmena nastala s generatívnymi modelmi, ktoré dokážu odpovedať na čokoľvek — a práve táto voľnosť je zdrojom prínosu aj rizika naraz.
Je to sľubný výsledok a nemá zmysel ho spochybňovať. Má však tri hranice, ktoré sa v mediálnom prerozprávaní strácajú.
Netýka sa nástrojov, ktoré používate. Išlo o aplikáciu vyvinutú a doladenú odborníkmi na liečbu konkrétnych porúch — nie o všeobecný konverzačný model. Prenášať tento výsledok na bežné chatboty je rovnaké, ako z účinnosti lieku usudzovať na účinnosť čaju s podobnou chuťou.
Kontrolou bola čakacia listina, nie iná aktívna liečba. Porovnanie „niečo verzus nič“ nadhodnocuje efekt každej intervencie.
Sledovanie trvalo štyri týždne po skončení. O tom, či efekt vydrží, štúdia nehovorí nič.
Tieto výhrady nie sú moje. V tom istom časopise vyšla odborná odpoveď, ktorá k nim pridala tretiu, závažnejšiu: štúdia použila na meranie „terapeutického vzťahu“ k programu nástroj vyvinutý na meranie vzťahu medzi dvoma ľuďmi. Autori odpovede uzatvárajú, že pred prijatím záverov je potrebný robustnejší výskum — okrem iného preto, aby sa predišlo predčasnej komercializácii.
03 — Čo nevieSystematické zlyhania
Tu je obraz podstatne jednoznačnejší a pochádza z dvoch nezávislých výskumných tímov.
Stigma a nevhodné reakcie
Stanfordská štúdia prezentovaná v roku 2025 najprv zmapovala, čo podľa desiatich odborných dokumentov z amerických a britských inštitúcií tvorí dobrú terapiu, a z toho odvodila 17 kľúčových vlastností. Potom otestovala päť rozšírených terapeutických chatbotov.
Zistenia: modely prejavovali stigmu voči duševným poruchám, pričom výraznejšiu voči závislosti od alkoholu a schizofrénii než voči depresii. Stigma bola konzistentná naprieč modelmi — väčšie a novšie modely ju prejavovali rovnako ako staršie. V druhej časti modely reagovali nevhodne na bežné a klinicky kritické situácie, vrátane toho, že podporovali bludné myslenie používateľa — pravdepodobne v dôsledku sklonu prisviedčať (Moore a kol., FAccT 2025).
Porušovanie etických štandardov
Druhý tím — informatici spolupracujúci priamo s odborníkmi na duševné zdravie — vytvoril rámec pätnástich etických rizík a namapoval naň správanie modelov. Medzi doloženými porušeniami sú: nevhodné zvládanie krízových situácií, zavádzajúce odpovede posilňujúce negatívne presvedčenia používateľa o sebe a o druhých, a vytváranie falošného dojmu empatie.
Podstatné je, že k porušeniam dochádzalo aj vtedy, keď boli modely výslovne inštruované postupovať podľa zavedených psychoterapeutických prístupov. Autori z toho vyvodzujú, že psychoterapiu nemožno poňať ako formalizovanú výpočtovú úlohu (Iftikhar a kol., konferencia AAAI/ACM o umelej inteligencii, etike a spoločnosti, 2025).
Prečo to nespraví lepším ani dobrá inštrukcia
Obvyklá námietka znie, že problém je v tom, ako sa systém používa — že stačí zadať dobrú inštrukciu. Práve to bolo predmetom druhej štúdie: skúmalo sa, či rôzne formulácie zadania dokážu model priviesť k dodržiavaniu etických zásad. Odpoveď bola, že nedokázali. Model postavený na predvídaní pravdepodobného pokračovania textu nezíska zodpovednosť tým, že mu ju zadáte v prompte.
Toto je pre otázku AI chatbota ako terapeuta podstatnejšie než akékoľvek jednotlivé zlyhanie. Nejde o chybu, ktorá sa opraví lepším nastavením — ide o vlastnosť vyplývajúcu z toho, ako tieto systémy fungujú.
Prečo na tom záleží viac než na účinnosti: pri terapii nie je hlavným rizikom, že nezaberie. Hlavným rizikom je, že uškodí — nesprávnym vyhodnotením krízy, potvrdením skreslenia alebo tým, že človeka udrží mimo skutočnej pomoci. Práve v týchto bodoch sú zlyhania doložené najlepšie.
V akútnej kríze: žiadny chatbot nie je krízová služba a nemá ako privolať pomoc. Ak sa objavia myšlienky na ublíženie si, volajte tiesňovú linku 112 alebo záchrannú zdravotnú službu 155. Pri suicidálnych myšlienkach vyhľadajte najbližšiu psychiatrickú pohotovosť — akútne stavy patria do urgentnej psychiatrickej starostlivosti, nie do dlhodobej psychoterapie ako prvého kroku.
04 — VzťahTerapeutický vzťah nie je príjemná konverzácia
V citovanej randomizovanej štúdii hodnotili účastníci svoj vzťah k programu ako porovnateľný so vzťahom k ľudskému terapeutovi. Znie to ako silný argument — a je to zároveň miesto, kde sa najviac oplatí spomaliť.
Dotazník, ktorý sa na takéto meranie používa, bol vyvinutý pre vzťah medzi dvoma ľuďmi. Pýta sa okrem iného na to, či máte pocit, že vám druhý rozumie a či na vás záleží. Systém trénovaný na to, aby pôsobil pozorne a prisviedčal, na takýchto otázkach nutne dosiahne vysoké skóre. Meria sa tým dojem, nie vzťah.
Ako s tým pracujem
Pracujem dlhodobo, psychoanalyticky orientovane — sedenia 1× až 2× týždenne, 50 minút. Materiálom tejto práce nie je obsah rozhovoru, ale to, čo sa vo vzťahu deje: aké vzorce do neho človek prináša, ako reaguje na hranice, na prerušenie, na dovolenku terapeuta, na to, že druhý nie je vždy k dispozícii a nie vždy súhlasí. Práve tieto momenty odhaľujú, ako človek funguje aj mimo ordinácie — a práve ony sú tým, s čím sa pracuje.
Systém, ktorý je dostupný nepretržite, nemá vlastné hranice a prispôsobí sa čomukoľvek, takýto materiál nevytvára. Nie preto, že by bol horší, ale preto, že mu chýba to, čo ho vytvára: druhý človek s vlastnou perspektívou.
Je tu ešte jedna asymetria, ktorá sa ľahko prehliadne. Terapeut si pamätá, čo ste povedali pred pol rokom, a všimne si, že to protirečí tomu, čo hovoríte dnes. Nie preto, že by mal lepšiu pamäť než softvér — ale preto, že tento rozpor považuje za dôležitý a otvorí ho, aj keď to bude nepríjemné. Systém optimalizovaný na plynulú konverzáciu má opačný sklon: nadviaže na to, čo hovoríte teraz.
S tým súvisí aj to, čo v terapii robí zmenu. Nie je ňou pocit porozumenia sám o sebe — ten prináša aj dobrý rozhovor s priateľom. Je ňou skôr opakovaná skúsenosť, že vzťah unesie aj nesúhlas, sklamanie a hnev, a že sa v ňom dá pokračovať. Prisviedčajúci systém túto skúsenosť z definície neponúkne.
Viac o tom, ako táto práca prebieha, popisujem v sekcii psychoterapia.
05 — ReguláciaAko na to reagujú regulátori
Zaujímavým meradlom je, čo s tým robia štáty. Odpoveď je: pomerne rázne, a rýchlejšie než pri väčšine iných technológií.
V Spojených štátoch viaceré štáty zakázali, aby umelá inteligencia poskytovala terapiu samostatne. Prvým bol Illinois v auguste 2025 zákonom, ktorý stanovuje, že terapiu a psychoterapiu môže poskytovať len licencovaný odborník; porušenie je pokutované sumou do 10 000 dolárov. Nevada prijala obdobný zákaz a rozšírila ho aj na školské prostredie. Počas roka 2026 sa k nim pridali ďalšie štáty a desiatky návrhov sú v legislatívnom procese.
Iné štáty zvolili miernejšiu cestu: povinné oznámenie, že používateľ komunikuje so softvérom, obmedzenia reklamy, ochranu údajov, povinnosť rozpoznať krízu a suicidálne myšlienky a osobitnú ochranu neplnoletých.
Čo tieto zákazy neznamenajú: netýkajú sa vášho osobného používania bežných chatbotov ani svojpomocných a denníkových aplikácií. Mieria na softvér, ktorý sa ponúka verejnosti ako terapia. Odborníci môžu naďalej používať umelú inteligenciu na administratívu a podporné úlohy, pokiaľ za starostlivosť zodpovedá licencovaný človek.
Zaujímavé je, o čo sa regulátori argumentačne opierajú. Nejde o tvrdenie, že technológia nefunguje — ide o to, že poskytovanie terapie je licencovaná činnosť, pri ktorej musí niekto niesť odbornú a právnu zodpovednosť. Platí to aj na Slovensku: psychológ ako zdravotnícky pracovník je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. povinný registrovať sa v Slovenskej komore psychológov, ktorá vedie register a osvedčuje, že psychológ spĺňa vzdelanie pre výkon povolania. Registráciu si viete overiť. Softvér ju niesť nemôže: nedá sa mu odobrať licencia, nedá sa naň podať sťažnosť na komoru a nedá sa od neho žiadať náprava. Časť štátov preto nepotrebovala nové zákony vôbec — stačilo použiť existujúce predpisy o výkone zdravotníckych povolaní.
Poznámka: situáciu v Európskej únii a na Slovensku som k dátumu publikácie neoveroval; európsky regulačný rámec pre túto oblasť sa formuje a informácie sa rýchlo menia. Uvedené sa preto vzťahuje na Spojené štáty.
06 — PraktickyKedy má zmysel a kedy nie
Záver „nepoužívajte to“ by bol pohodlný a nepravdivý. Presnejšie je rozlíšiť účel.
Na čo sa chatbot hodí
Na vysvetlenie odborných pojmov a základnú edukáciu o poruchách a liečbe. Na usporiadanie myšlienok pred návštevou odborníka — čo vlastne chcem povedať a od kedy to trvá. Na prípravu otázok pre lekára. Na písanie si o veciach, ktoré by ste inak nepomenovali vôbec. A na praktickú orientáciu v systéme starostlivosti.
Na čo sa nehodí
Na krízu a suicidálne myšlienky. Na rozhodovanie o liečbe a liekoch. Na diagnostiku. Ako jediný zdroj podpory pri diagnostikovanej duševnej poruche — najmä pri sklone k bludom alebo mánii. A ako náhradu vzťahu, keď je práve vzťahová oblasť tým, čo bolí.
Rozdiel medzi oboma stĺpcami sa dá zhrnúť jednou vetou: AI chatbot ako terapeut je problematický, AI chatbot ako pomôcka na ceste k terapeutovi problematický nie je. Prvé znamená, že rozhoduje a nesie riziko. Druhé znamená, že pomáha pomenovať a zorientovať sa.
Ak už chatbota používate a chcete to robiť rozumnejšie, pomáhajú tri veci. Povedzte to svojmu lekárovi alebo psychológovi — je to informácia rovnakého druhu ako informácia o užívaných doplnkoch. Nepoužívajte ho v noci na úkor spánku. A všímajte si, čo prichádza po rozhovore: ak úľava, je to v poriadku; ak väčší nepokoj alebo utvrdenie sa v niečom, čo vaše okolie nezdieľa, je to dôvod prestať a poradiť sa.
Osobitne stojí za zmienku situácia, keď človek už v terapii je a súbežne si píše s chatbotom. Nie je to prekážka a netreba to tajiť — naopak, býva to užitočný materiál. Problém vzniká až vtedy, keď sa jedno stane náhradou druhého: keď sa témy, ktoré vyvolávajú napätie, presunú do rozhovoru, ktorý neodporuje, a do ordinácie sa donesie už len ich upravená verzia.
Podrobnejšie sa rizikám a varovným signálom venujem v článkoch AI a duševné zdravie a „AI psychóza“ — čo o nej vieme.
07 — FAQČasté otázky
Nahradí AI psychoterapeutov?
Prečo mi chatbot pripadá empatickejší než niektorí ľudia?
Je bezpečné písať chatbotu citlivé veci o sebe?
Ako spoznám, že aplikácia je naozaj terapeutická a nie len marketing?
Čo ak mi chatbot naozaj pomohol?
ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera
- Lim SM, Shiau CWC, Cheng LJ, Lau Y (2022). Chatbot-delivered psychotherapy for adults with depressive and anxiety symptoms: A systematic review and meta-regression. Behavior Therapy, 53(2), 334–347. — meta-analýza 11 RCT; podkladá tvrdenie, že chatbotom vedená psychoterapia môže zmierniť depresívne príznaky (g = 0,54), s výhradami k trvácnosti a hĺbke efektu.
- Heinz MV, a kol. (2025). Randomized Trial of a Generative AI Chatbot for Mental Health Treatment. NEJM AI, 2. — prvá randomizovaná kontrolovaná štúdia generatívneho terapeutického chatbota (210 dospelých); podkladá opis štúdie v článku.
- Gratch I, Essig T (2025). A Letter about „Randomized Trial of a Generative AI Chatbot for Mental Health Treatment“. NEJM AI, 2. — odborná odpoveď s metodickými výhradami (čakacia listina ako komparátor, absencia nezávislého hodnotenia, meranie vzťahu nástrojom pre ľudský terapeutický vzťah); podkladá kritickú rovinu článku.
Mgr. Filip Valúch
Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Článok má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.