Nadužívanie obrazoviek u dospelých — pozornosť, spánok, nálada

01 — PojemNie je to diagnóza — a záleží na tom

Pojmy ako „závislosť od mobilu“ alebo „digitálna závislosť“ sa používajú bežne, no je namieste hneď na úvod povedať, ako to je s ich statusom.

Slovenská odborná literatúra k tomu dodáva praktický kontext: diagnostické postupy pri zisťovaní takzvanej závislosti od internetu vychádzajú z kritérií pre poruchu z hrania hier a z nástrojov vyvinutých pre výskum, nie z ustálenej diagnostickej jednotky (Holdoš, Katolícka univerzita v Ružomberku).

Prečo na tom záleží. Po prvé, znamená to, že nemáte ako „mať diagnózu závislosti od mobilu“ — a ak vám to niekto tvrdí, prekračuje to, čo klasifikácie obsahujú. Po druhé, chýbajúca definícia sa premieta do výskumu: jednotlivé štúdie merajú mierne odlišné veci mierne odlišnými dotazníkmi, čo sťažuje ich porovnávanie a nafukuje rozptyl výsledkov.

Napokon je tu praktický dôsledok pre samotné slovo. Nadužívanie obrazoviek je opisné označenie, nie porucha — a preto sa nedá „liečiť“ ako porucha. Dá sa naň však pozerať ako na správanie, ktoré niečo plní: uľavuje, odvádza pozornosť, vypĺňa. A to sa už riešiť dá.

Neznamená to, že problém neexistuje. Znamená to, že sa naň treba pozerať cez dôsledky pre fungovanie, nie cez počet hodín.

02 — SúvislostiČo ukazujú súvislosti a prečo nestačia

Otázka, či nadužívanie obrazoviek škodí, sa dá zodpovedať na dvoch úrovniach — a odpovede sa výrazne líšia podľa toho, akými štúdiami sa podložia.

Prác, ktoré našli súvislosť medzi intenzívnym používaním obrazoviek a horším psychickým stavom, sú stovky. Metaanalýzy opakovane nachádzajú vzťah s depresívnymi príznakmi, úzkosťou, vnímaným stresom a horšou kvalitou spánku.

Problém je, že drvivá väčšina týchto štúdií je prierezová — merajú stav v jednom okamihu. Z takého merania sa nedá zistiť, čo bolo prvé. Rovnako dobre platí, že:

V klinickej praxi vidíme najčastejšie druhú a tretiu možnosť. Človek, ktorý večer nedokáže odložiť telefón, spravidla nebojuje s telefónom — vyhýba sa tomu, čo príde, keď ho odloží.

To isté platí pre neuropsychologické nálezy. Systematický prehľad s metaanalýzou zhrnul štúdie, ktoré u ľudí s problematickým používaním obrazoviek merali kognitívny výkon, a našiel oslabenie v niektorých oblastiach — takmer všetky zahrnuté práce však boli opäť prierezové. Vieme teda, že súvislosť existuje; nevieme, ktorým smerom.

03 — ExperimentČo sa stane, keď sa čas pri obrazovke skráti

Jediný spôsob, ako sa priblížiť k odpovedi na otázku príčiny, je čas pri obrazovke skúšobne skrátiť a sledovať, čo sa stane. Presne to urobila randomizovaná štúdia publikovaná v roku 2025 v časopise BMC Medicine.

Autori z toho vyvodzujú, že vzťah medzi časom pri obrazovke a psychickým stavom je pravdepodobne príčinný, nie iba korelačný. Je to zatiaľ jeden z mála priamych dôkazov v tejto oblasti.

Dve veci sú však rovnako dôležité ako samotný výsledok.

Prvá: po skončení intervencie sa čas pri obrazovke rýchlo vrátil na pôvodnú úroveň a ukazovatele duševného zdravia sa začali vracať tiež. Zmena teda vydržala presne dovtedy, dokým vydržalo správanie — čo je poznatok, ktorý stojí za zapamätanie viac než akékoľvek číslo.

Druhá: išlo o zdravých mladých ľudí bez diagnostikovanej duševnej poruchy. Na človeka, ktorý sa lieči pre depresiu alebo úzkostnú poruchu, sa výsledok prenášať nedá — a rozhodne z neho nevyplýva, že by obmedzenie telefónu mohlo nahradiť liečbu.

04 — Tri oblastiSpánok, pozornosť, nálada

Spánok

Toto je oblasť s najpriamejšou a najlepšie pochopiteľnou súvislosťou. Používanie obrazoviek pred spánkom pôsobí najmenej tromi cestami: odďaľuje čas uloženia sa, zvyšuje predspánkovú aktiváciu a obsah sám o sebe udržiava bdelosť. Menšia randomizovaná štúdia zistila, že už obmedzenie telefónu 30 minút pred spaním počas štyroch týždňov skrátilo čas zaspávania, predĺžilo spánok, zlepšilo jeho kvalitu, znížilo predspánkovú aktiváciu a zlepšilo náladu aj pracovnú pamäť.

Ide o malú vzorku, no smer je konzistentný s tým, čo vidíme v praxi: pri nespavosti je používanie telefónu v posteli jedným z prvých bodov, ktoré má zmysel riešiť.

Pozornosť

V tejto oblasti sa najviac oplatí odlíšiť dojem od merania.

Tu je namieste opatrnosť. Rozšírené tvrdenia o „skrátenej pozornosti modernej generácie“ nemajú takú oporu, ako sa zvykne prezentovať. Čo je doložené lepšie, je iná vec: opakované prerušovanie. Každé prepnutie medzi úlohou a telefónom stojí čas a mentálnu kapacitu na návrat — a pri desiatkach prepnutí denne sa to sčíta do reálnej straty výkonu.

Subjektívne sa to prejaví ako pocit, že „sa neviem sústrediť“. Klinicky je dôležité, že rovnaký pocit vzniká aj pri depresii, úzkosti, nevyspatosti, vyhorení aj pri poruche pozornosti — a odlíšiť ich od seba nedokáže ani pacient, ani aplikácia merajúca čas pri obrazovke. To dokáže psychologické vyšetrenie, ktoré kognitívny výkon zmeria objektívne.

Nálada

Vzťah je obojsmerný a v praxi to býva najužitočnejší postreh z celej témy. Zhoršená nálada zvyšuje používanie — telefón je najrýchlejší dostupný spôsob, ako prerušiť nepríjemné prežívanie. A intenzívne používanie zhoršuje náladu, minimálne cez spánok a cez čas, ktorý nezostane na nič iné.

Osobitnou podobou je opakované vyhľadávanie znepokojujúceho obsahu — správ o katastrofách, konfliktoch a hrozbách. Prežíva sa ako potreba mať prehľad, no funguje opačne: udržiava napätie a posilňuje pocit ohrozenia. U ľudí s úzkostnou poruchou to býva jeden z faktorov, ktoré stav udržiavajú.

Prakticky z toho vyplýva, že „menej telefónu“ nie je odpoveď na depresiu. Je to však jedna z mála vecí, ktoré vie človek zmeniť rýchlo a sám — a v citovanej štúdii sa zlepšenie ukázalo už po prvom týždni.

05 — HranicaKedy ide o klinický problém

Toto je otázka, s ktorou ku mne ľudia prichádzajú najčastejšie — a spravidla si ju kladú preto, že im ju položil niekto blízky.

Rozhodujúci nie je počet hodín. Rozhodujúce je, čo sa deje s fungovaním a čo sa deje, keď používanie nie je možné.

Užitočná je aj otázka o smerovaní. Ak čas pri obrazovke rastie a súbežne sa zužuje všetko ostatné — kontakty, aktivity, spánok — je to iný obraz než stabilné vysoké číslo pri človeku, ktorý inak funguje. Trajektória hovorí viac než jednorazový údaj.

Pri väčšine ľudí, ktorí prichádzajú s otázkou „nemám závislosť od mobilu?“, sa pri vyšetrení ukáže niečo iné: nespavosť, úzkostná porucha, depresia, vyhorenie alebo dlhodobo neriešená životná situácia. Telefón je v tom prípade prejavom, nie príčinou — a jeho obmedzenie samo o sebe stav nezmení.

To neznamená, že problematické používanie neexistuje ako samostatná ťažkosť. Znamená to, že skôr než sa začne riešiť, má zmysel overiť, čo je pod ním.

06 — PraktickyČo reálne pomáha

Skôr než čokoľvek iné: cieľom nie je nulové používanie. Obrazovky sú súčasťou práce, vzťahov aj oddychu a úplná abstinencia nie je ani reálna, ani žiaduca. Cieľom je, aby používanie neuberalo tomu, na čom vám záleží.

Odporúčania z tejto oblasti sú zvyčajne buď neurčité, alebo nereálne. Držím sa toho, čo má oporu v citovaných štúdiách.

Súvisiace témy rozoberám v článkoch AI a duševné zdravie a AI chatbot ako terapeut.

07 — FAQČasté otázky

ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera

• Pieh C, a kol. (2025). Smartphone screen time reduction improves mental health: a randomized controlled trial. BMC Medicine, 23(1), 107. — randomizovaná štúdia; podkladá, že zníženie času na obrazovke merateľne zlepšilo duševné zdravie — kľúčový experimentálny údaj článku.
• Yang J, Fu X, Liao X, Li Y (2020). Association of problematic smartphone use with poor sleep quality, depression, and anxiety: A systematic review and meta-analysis. Psychiatry Research, 284, 112686. — metaanalýza; podkladá vetu, že metaanalýzy opakovane nachádzajú vzťah nadužívania s depresívnymi a úzkostnými príznakmi a s horšou kvalitou spánku.
• Lu X, An X, Chen S (2024). Trends and Influencing Factors in Problematic Smartphone Use Prevalence (2012–2022): A Systematic Review and Meta-Analysis. Cyberpsychology, Behavior, and Social Networking, 27(9), 616–634. — metaanalýza vývoja prevalencie; podkladá rámec toho, ako často problematické používanie dosahuje mieru, pri ktorej je namieste hovoriť o klinickom probléme.

Digitálne zdravieSúvisiace články