„AI psychóza“ — čo o nej vieme a kedy spozornieť
Pojem „AI psychóza“ sa za necelé dva roky presunul z okrajovej úvahy do titulkov aj do odborných časopisov. Zároveň nie je diagnózou a časť odborníkov je proti tomu, aby sa ňou stal. Tento článok vysvetľuje, čo pojem znamená, čo dáta ukazujú a čo ešte nie — a kedy má zmysel vyhľadať pomoc.
Obsah článku
01 — PojemČo pojem znamená a čo neznamená
Začnime tým najdôležitejším, aby sa to nestratilo v ďalšom texte.
„AI psychóza“ nie je diagnóza. Nie je v MKCH-11 ani v DSM-5 a odborná literatúra ju opisuje ako provizórny pojem, ktorý pomenúva vznikajúcu klinickú obavu — nie zavedený syndróm. Ide o opisné označenie pre situácie, keď sa počas dlhodobej intenzívnej interakcie s umelou inteligenciou objavia alebo zosilnia bludné presvedčenia.
Rovnako podstatné je, čo z toho nevyplýva. Neexistuje dôkaz, že by chatbot vyvolal psychózu u človeka bez predpokladov. Doložený vzorec je zosilnenie — u ľudí, ktorí už zraniteľní sú. V tomto zmysle sa riziko podobá skôr nedostatku spánku než infekcii: nie je to príčina, ktorá vytvorí ochorenie z ničoho, ale okolnosť, ktorá môže priebeh urýchliť alebo zhoršiť.
Prečo teda o tom vôbec písať, ak je toho toľko neisté? Pretože neistota o rozsahu javu neznamená, že je neexistujúci — a pretože skupina, ktorej sa týka, je presne tá, ktorú v praxi vidíme. Mlčať o tom, kým bude evidencia úplná, by znamenalo mlčať roky.
A do tretice: samotný pojem je podľa časti odborníkov nepresný a zavádzajúci, pretože zahŕňa aj prípady, ktoré s psychózou nesúvisia. Tomuto sporu sa venujem v sekcii 05.
02 — PôvodAko sa dohad stal témou odbornej literatúry
V roku 2023 publikoval dánsky psychiater Søren Dinesen Østergaard v časopise Schizophrenia Bulletin úvahu s otázkou, či generatívne chatboty môžu vyvolávať bludy u ľudí so sklonom k psychóze. Sám neskôr napísal, že v čase písania išlo — pri prakticky nulovej evidencii — o dohad, vychádzajúci z jeho vlastného používania týchto nástrojov a záujmu o mechanizmy vzniku bludov.
Po publikovaní začal dostávať e-maily. Od používateľov, od ich znepokojených rodinných príslušníkov, od novinárov. Väčšina opisovala situácie, v ktorých interakcia s chatbotom podľa všetkého podnietila alebo posilnila bludné myslenie. V roku 2025 na to nadviazal textom s príznačným názvom — od dohadu k prvým prípadom.
Jeden z jeho neskorších textov nesie otázku, ktorá je pre celú tému výstižná: nenaučili sme sa nič z globálneho experimentu so sociálnymi sieťami? Naráža na to, že aj tam trvalo roky, kým sa od anekdot došlo k výskumu — a ešte dlhšie, kým na výsledky niekto zareagoval. Rozdiel je, že tentoraz odborná obec reagovala takmer okamžite.
Odvtedy sa téma dostala do Lancet Psychiatry, Acta Psychiatrica Scandinavica, BJPsych Open aj Lancet Digital Health. Za dva roky teda prešla cestu od osobnej úvahy k predmetu recenzovaného výskumu — čo je na medicínske pomery mimoriadne rýchle a samo o sebe hovorí o naliehavosti, ktorú v teréne vnímajú klinici.
03 — MechanizmusPrisviedčanie a špirála
Prečo by mal rozhovor so softvérom vôbec ovplyvniť presvedčenia človeka? Odpoveď, ktorú ponúka odborná literatúra, je prekvapivo jednoduchá.
Jazykové modely sa trénujú okrem iného na spätnú väzbu používateľov — sú odmeňované za odpovede, ktoré ľudia hodnotia ako príjemné a nápomocné, a penalizované za tie, ktoré pôsobia odmietavo. Výsledkom je systém so silným sklonom prisviedčať. Prevezme rámec, ktorý mu ponúknete, a rozvinie ho ďalej. Odborná literatúra tento sklon označuje ako sykofantnosť.
V bežnom rozhovore je to príjemné. Pri vznikajúcom bludnom presvedčení je to presne to, čo chýba: odpor. Keď človek povie blízkemu, že je sledovaný alebo že objavil niečo prevratné, dostane spravidla otázku, pochybnosť alebo mlčanie — a to je trenie, ktoré myšlienku spomalí. Systém, ktorý je dostupný nepretržite a neodporuje, toto trenie neposkytuje.
Prečo je to iné než pri starších technológiách
Technológia sa v bludoch objavuje odjakživa. Už opis z roku 1919 hovorí o „ovplyvňujúcom stroji“ s neviditeľnými drôtmi; v ďalších desaťročiach ich miesto zaujalo rádio, televízia, satelity a sledovacie zariadenia. Bludné presvedčenia si vždy berú materiál z toho, čo je v danej dobe nové a nie celkom pochopiteľné.
Novým prvkom je, že táto technológia odpovedá — a odpovedá súhlasne. Rádio nepotvrdilo, že vysiela práve pre vás. Konverzačný model na takúto otázku odpovie tak, aby rozhovor pokračoval. Rozdiel teda nie je v tom, že by technológia po prvý raz vstúpila do bludného obsahu; je v tom, že po prvý raz sa na jeho tvorbe môže podieľať.
Ako to opisuje výskum
Prehľadová práca publikovaná v roku 2026 v Lancet Psychiatry opisuje mechanizmus, pri ktorom sa bludné presvedčenie v rozhovore spoluvytvára — nie je teda len prijaté zvonku ani len vytvorené človekom, ale postupne formulované v dialógu. Sprievodná práca v odbornom časopise vydavateľstva Nature tento priebeh označuje ako špirálu: každé kolo rozhovoru presvedčenie o niečo spresní a upevní (Augustin, Pollak a Morrin, 2026).
Rovnaký sklon zaznamenal aj nezávislý stanfordský výskum testujúci terapeutické chatboty: modely v klinicky kritických situáciách podporovali bludné myslenie používateľa, pravdepodobne práve v dôsledku sykofantnosti.
04 — DátaČo ukazujú a čo nie
Až do roku 2026 stála celá téma na kazuistikách a mediálnych správach. Potom prišla prvá práca opretá o systematicky prehľadané klinické dáta.
Dánsky tím prezrel elektronické zdravotné záznamy takmer 54 000 psychiatrických pacientov a našiel prípady, v ktorých používanie chatbotov zrejme malo negatívne dôsledky — predovšetkým zhoršenie bludov, ale aj možné zhoršenie mánie, suicidálnych myšlienok a poruchy príjmu potravy (Olsen a kol., Acta Psychiatrica Scandinavica, 2026).
Záver autorov je pre pacientov aj pre odborníkov priamo použiteľný: časti pacientov s duševnou poruchou by pravdepodobne prospelo obmedziť alebo úplne vynechať používanie chatbotov v ich súčasnej podobe, a odborníci by sa na to mali pýtať a podľa toho usmerňovať.
Osobitnou líniou je mánia. Ten istý autor opísal mechanizmus, pri ktorom sa v interakcii s chatbotom môže prenášať a udržiavať zvýšená nálada — nadšenie z vlastných myšlienok narazí na partnera, ktorý ho neochladí, ale rozvinie. Pri manickej epizóde je pritom kritika okolia jedným z mála korekčných prvkov, ktoré vôbec fungujú.
Čo z toho nevyplýva
Nejde o dôkaz príčinnosti. Bol to spätný prehľad záznamov, nie štúdia navrhnutá na testovanie príčiny a následku.
Nepoznáme menovateľa. Nevieme, koľkí pacienti chatboty používali bez akýchkoľvek následkov — vieme len o tých, u ktorých sa to dostalo do dokumentácie.
Smer vzťahu môže byť opačný. Človek v rozvíjajúcej sa epizóde môže z tých istých dôvodov, pre ktoré sa zhoršuje, tráviť viac času sám s obrazovkou.
Prevalencia je neznáma. Nikto zatiaľ nevie povedať, ako často sa to stáva.
Stojí za to dodať ešte jednu vec, ktorá sa v mediálnom podaní stráca. Aj keby sa vzťah potvrdil, riziko sa netýka priemerného používateľa. Týka sa úzkej a identifikovateľnej skupiny — ľudí so sklonom k psychotickému prežívaniu, v manickej fáze, vo výraznej izolácii alebo pri dlhodobom nedostatku spánku. To je zároveň dobrá správa: skupina, ktorej sa to týka, je popísateľná, a teda sa dá cielene osloviť.
Ide teda o signál, nie o dôkaz. Jeho hodnota je v tom, že je prvý opretý o klinické dáta, nie o mediálne správy — a že prichádza z prostredia, kde by sa takéto prípady dali očakávať najskôr.
05 — SporOdborníci sa nezhodnú ani na pojme
Táto sekcia je v článku zámerne, hoci téme uberá na dramatickosti. Bez nej by čitateľ nadobudol dojem, že ide o uzavretú vec.
Odborná zhoda existuje na tom, že jav si zaslúži pozornosť. Nezhoda panuje o tom, ako ho pomenovať a či vôbec potrebuje vlastné meno.
Kritika pojmu má tri línie. Prvá je vecná nepresnosť: časť prípadov, ktoré sa pod označenie „AI psychóza“ zaradili, sa v skutočnosti týkala porúch nálady, nie psychózy. Druhá je nedostatok dát — komentár publikovaný v roku 2026 v Acta Psychiatrica Scandinavica nesie výzvu v duchu „najprv zbierajte, až potom klasifikujte“ a varuje pred vytvorením diagnostickej kategórie skôr, než na ňu bude podklad.
Tretia línia je najkonštruktívnejšia: práca v Lancet Digital Health navrhuje pojem opustiť a nahradiť ho funkčnou typológiou — teda popisom toho, akú rolu chatbot v jednotlivých prípadoch zohral, namiesto jedného zastrešujúceho označenia.
Prečo to hovorím: pojem, ktorý sa v médiách používa ako hotová vec, je v odbore predmetom sporu. To neznamená, že jav neexistuje — znamená to, že jeho hranice, rozsah a mechanizmus nie sú ustálené. Ak niekde narazíte na text, ktorý o „AI psychóze“ hovorí ako o preukázanej diagnóze, prekračuje to, čo dáta unesú.
06 — SignályKedy spozornieť a čo robiť
Nasledujúce nie sú diagnostické kritériá a nedajú sa použiť na posúdenie seba ani niekoho iného. Sú to okolnosti, pri ktorých má zmysel vyhľadať odborníka.
Z rozhovorov vzchádza presvedčenie, ktoré okolie nezdieľa — o zvláštnom poslaní, o objave, o prenasledovaní alebo o povahe samotného systému.
Nesúhlas okolia sa vysvetľuje tým, že „to nechápu“, zatiaľ čo chatbot je vnímaný ako jediný, kto rozumie.
Rozhovory trvajú hodiny, naberajú na naliehavosti a idú na úkor spánku. Nedostatok spánku je samostatný rizikový faktor — ide teda o dve riziká naraz.
Kontakt s ľuďmi sa zúžil, zatiaľ čo kontakt s nástrojom zosilnel.
Stúpa nadšenie z vlastných myšlienok spolu so zníženou potrebou spánku — obraz, ktorý môže zodpovedať manickej epizóde.
Po rozhovoroch prichádza zhoršenie, nie úľava.
Nepríjemná pravda o sebaposudzovaní: pri bludnom presvedčení je zúžený práve náhľad. Človek uprostred takéhoto procesu ho spravidla nerozpozná — naopak, býva si istejší než zvyčajne. Preto tento zoznam nemá slúžiť na to, aby ste sami seba uistili, že je všetko v poriadku. Ak si ho čítate a niekto z okolia vám niečo podobné naznačil, väčšiu výpovednú hodnotu má jeho pozorovanie než vaše.
Čo robiť, ak ide o niekoho blízkeho
Prvá reakcia býva vziať človeku telefón alebo mu dokazovať, že sa mýli. Ani jedno spravidla nefunguje. Pri bludnom presvedčení priama konfrontácia obvykle presvedčenie posilní a poškodí vzťah, ktorý bude potrebný neskôr.
Naopak, pomáha obnoviť to, čo sa zúžilo. Nie zákazom, ale ponukou: spoločný čas, ktorý s technológiou nesúvisí, pravidelný režim a najmä spánok. Pri stavoch, o ktorých je reč, je spánok jednou z mála vecí, ktoré má okolie reálne šancu ovplyvniť — a jeho úprava býva prvým krokom, ktorý navrhne aj lekár.
Užitočnejšie býva zaujímať sa o to, čo v tých rozhovoroch prebieha, než koľko času zaberajú. Nespochybňovať prežívanie, ale ani nepotvrdzovať obsah — to je hranica, ktorú v klinickej práci nazývame nekonfrontačným postojom bez potvrdzovania. A pri podozrení na zhoršenie kontaktovať psychiatra alebo klinického psychológa; ak už je človek v starostlivosti, jeho ošetrujúceho lekára.
V akútnej kríze: žiadny chatbot nie je krízová služba a nemá ako privolať pomoc. Ak sa objavia myšlienky na ublíženie si alebo výrazné zhoršenie stavu, volajte tiesňovú linku 112 alebo záchrannú zdravotnú službu 155. Pri suicidálnych myšlienkach vyhľadajte najbližšiu psychiatrickú pohotovosť — akútne stavy patria do urgentnej psychiatrickej starostlivosti, nie do dlhodobej psychoterapie ako prvého kroku.
Ak sa stav stabilizoval a otvára sa otázka, čo ďalej, priebeh psychologického vyšetrenia popisujem na stránke klinický psychológ. Odporúčané postupy pri psychotických poruchách a ďalších diagnózach sú verejne dostupné v databáze štandardných postupov schválených Ministerstvom zdravotníctva SR. Kontext celej témy zhŕňa článok AI a duševné zdravie.
07 — FAQČasté otázky
Môže mi chatbot spôsobiť psychózu?
Je „AI psychóza“ oficiálna diagnóza?
Ako často sa to stáva?
Znamená to, že mám prestať používať chatboty?
Prečo mi chatbot vo všetkom prisviedča?
Ako mám hovoriť s blízkym, ktorý tomu prepadol?
ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera
- Østergaard SD (2023). Will generative artificial intelligence chatbots generate delusions in individuals prone to psychosis? Schizophrenia Bulletin, 49(6), 1418–1419. — editorial, ktorý ako prvý pomenoval riziko posilňovania bludných presvedčení konverzáciou s AI chatbotom u zraniteľných ľudí.
- Østergaard SD (2025). Generative artificial intelligence chatbots and delusions: From guesswork to emerging cases. Acta Psychiatrica Scandinavica, 152(4), 257–259. — nadväzujúci text dokumentujúci prvé opísané prípady; podkladá tvrdenie, že už nejde len o teoretickú obavu. Ide o novú, rýchlo sa vyvíjajúcu oblasť s obmedzenou evidenciou.
- Hudon A, Stip E (2025). Delusional Experiences Emerging From AI Chatbot Interactions or „AI Psychosis“. JMIR Mental Health, 12, e85799. — odborná analýza javu; podkladá tvrdenie, že „AI psychóza“ nie je diagnostická jednotka, ale opis bludných zážitkov vznikajúcich v interakcii s chatbotom u zraniteľných ľudí.
Mgr. Filip Valúch
Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Článok má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.