AI a duševné zdravie — čo hovorí evidencia
Za necelé tri roky sa konverzačná umelá inteligencia stala pre milióny ľudí miestom, kde riešia úzkosť, samotu aj krízy. Odborná literatúra na to reagovala rýchlejšie, než sa čakalo — a jej obraz je zmiešaný. Tento článok zhŕňa, čo je doložené, čo zostáva otvorené a kedy má zmysel spozornieť.
Obsah článku
01 — VýchodiskoPrečo o tom píšem ako klinický psychológ
Otázka AI a duševné zdravie sa v klinickej praxi objavuje čoraz častejšie — a spravidla nie ako téma na diskusiu, ale ako fakt. Ľudia prichádzajú s tým, že si o svojich ťažkostiach mesiace písali s chatbotom. Niektorým to pomohlo preklenúť obdobie, kým sa dostali k odborníkovi. Iným sa stav počas toho zhoršil.
Toto nie je článok o tom, či je umelá inteligencia dobrá alebo zlá. Je to prehľad toho, čo o jej vplyve na psychiku vieme z odbornej literatúry — vrátane toho, čo hovorí v jej prospech.
Prečo to považujem za tému pre klinickú prax, a nie za technologickú kuriozitu: pretože o nej pacienti nehovoria sami od seba. Podobne ako pri voľnopredajných prípravkoch alebo bylinných doplnkoch predpokladajú, že to odborníka nezaujíma. Pritom to môže byť informácia, ktorá vysvetlí, prečo sa stav v poslednom čase mení.
Poznámka o zaujatosti: tento článok píšem ako psychológ, ktorý poskytuje psychoterapiu, teda službu, ktorú by AI mohla teoreticky nahradiť. Mám zjavný záujem na tom, ako téma vyznie. Držal som sa preto pravidla uvádzať aj dáta, ktoré hovoria v prospech technológie — jedno také nájdete v sekcii 03.
Rozsah javu nie je okrajový. Najrozšírenejší konverzačný nástroj prekročil v júli 2025 hranicu 900 miliónov stiahnutí a používanie sa medzitým posunulo od pracovných úloh k osobným — vrátane spoločnosti a emočnej podpory. To znamená, že aj pomerne zriedkavý nežiaduci účinok sa v absolútnych číslach týka veľkého počtu ľudí.
Podstatná okolnosť na úvod: oblasť sa mení rýchlejšie, než stíha vznikať výskum. Prvá odborná úvaha o vzťahu chatbotov a bludov (Østergaard, 2023) vyšla v roku 2023 a v tom čase išla, slovami samotného autora, o dohad bez dôkazov. Ten istý autor v roku 2025 opísal prvé zdokumentované prípady (Østergaard, 2025). Do roku 2026 sa téma dostala do Lancet Psychiatry, Acta Psychiatrica Scandinavica aj BJPsych Open. Čokoľvek, čo si o tejto téme prečítate, má krátku trvanlivosť — vrátane tohto článku.
02 — RozlíšenieŠtyri veci, ktoré sa zlievajú do jednej
Väčšina nedorozumení okolo tejto témy vzniká preto, že sa pod jedno slovo „AI“ zmestia štyri veľmi odlišné veci. Bez ich rozlíšenia sa nedá povedať nič užitočné.
Terapeutické nástroje vyvinuté na tento účel
Aplikácie navrhnuté a doladené odborníkmi špeciálne na liečbu konkrétnych ťažkostí, testované v klinických štúdiách. Sú predmetom výskumu a časť z nich vykazuje merateľný efekt.
Všeobecné konverzačné modely
Nástroje určené na čokoľvek — písanie, programovanie, vyhľadávanie — ktoré ľudia používajú aj na emočnú podporu. Neboli na to navrhnuté a ich správanie v psychicky náročných situáciách nie je systematicky testované.
Spoločníkové aplikácie
Nástroje postavené na vytváraní vzťahovej väzby a udržaní pozornosti používateľa. Ich obchodný model stojí na čase strávenom v aplikácii, nie na tom, aby človek prestal potrebovať pomoc.
Obrazovky a sociálne siete všeobecne
Staršia a rozsiahlejšia téma, ktorá s AI súvisí len sčasti. Venujem sa jej v samostatnom článku o nadužívaní obrazoviek u dospelých.
Výsledky výskumu jednej z týchto kategórií sa na ostatné nedajú prenášať. Ak niekde čítate, že „štúdie ukázali, že AI pomáha pri depresii“, takmer isto ide o kategóriu 1. Ak čítate, že „AI vyvoláva bludy“, ide o kategóriu 2 alebo 3. Sú to rôzne tvrdenia o rôznych nástrojoch.
03 — PrínosyČo je doložené v prospech
V roku 2025 vyšla v časopise NEJM AI prvá randomizovaná kontrolovaná štúdia generatívneho terapeutického chatbota (Heinz a kol., 2025). Zahrnula 210 dospelých s klinicky významnými príznakmi depresie, generalizovanej úzkostnej poruchy alebo s vysokým rizikom porúch príjmu potravy, náhodne zaradených do štvortýždňovej intervencie alebo na čakaciu listinu.
Čo štúdia zistila
Významné zníženie príznakov vo všetkých troch skupinách oproti kontrole, a to po štyroch aj po ôsmich týždňoch. Účastníci nástroj skutočne používali — 95 % s ním komunikovalo, v priemere poslali 260 správ. Terapeutický vzťah k nástroju hodnotili ako porovnateľný so vzťahom k ľudskému terapeutovi (Heinz a kol., NEJM AI, 2025).
Poctivé je hneď dodať, čo na štúdiu namietli iní. V tom istom časopise vyšla odborná odpoveď, ktorá pomenovala tri metodické obmedzenia: porovnanie s čakacou listinou namiesto aktívnej kontroly, absencia nezávislého hodnotenia a použitie nástroja vyvinutého na meranie ľudského terapeutického vzťahu na vzťah k programu. Autori odpovede uzatvárajú, že pred prijatím záverov je potrebný robustnejší výskum — okrem iného preto, aby sa predišlo predčasnej komercializácii.
Aj samotní autori štúdie uvádzajú vlastné obmedzenia: sledovanie trvalo len štyri týždne po intervencii, takže o trvácnosti efektu nehovorí nič.
Ako tomu rozumieť: ide o sľubný, ale jednotlivý výsledok pri nástroji vyvinutom a doladenom odborníkmi špeciálne na tento účel. Nevypovedá nič o všeobecných chatbotoch, ktoré používa väčšina ľudí — tie neboli na liečbu navrhnuté ani takto testované.
04 — RizikáČo je doložené v neprospech
Tu sa dôkazová základňa za posledný rok posunula najviac — a smerom, ktorý nie je priaznivý.
Dánska analýza zdravotných záznamov
Výskumný tím okolo dánskeho psychiatra Sørena Dinesena Østergaarda prehľadal elektronické zdravotné záznamy takmer 54 000 psychiatrických pacientov a našiel prípady, v ktorých používanie chatbotov zrejme malo negatívne dôsledky — predovšetkým zhoršenie bludov, ale aj možné zhoršenie mánie, suicidálnych myšlienok a poruchy príjmu potravy (Olsen a kol., Acta Psychiatrica Scandinavica, 2026).
Autori formulujú záver opatrne, no jednoznačne: používanie chatbotov môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie pacientov s duševnou poruchou, najmä pokiaľ ide o bludy. Odborníci by si toho mali byť vedomí a pacientov podľa toho usmerniť — časti z nich by pravdepodobne prospelo obmedziť alebo úplne vynechať používanie chatbotov v ich súčasnej podobe.
Mechanizmus: prisviedčanie
Prehľadová práca publikovaná v roku 2026 v Lancet Psychiatry opisuje mechanizmus, ktorým sa bludné presvedčenie môže v rozhovore s modelom spoluvytvárať. Jadrom je vlastnosť, ktorú výskumníci označujú ako sykofantnosť — modely sú trénované aj na spätnú väzbu používateľov a sú odmeňované za odpovede, ktoré ľudia hodnotia ako príjemné a nápomocné. Výsledkom je systém, ktorý má sklon prisviedčať, preberať rámec používateľa a rozvíjať ho ďalej — namiesto toho, aby ponúkol odpor, ktorý by v rozhovore s človekom prišiel prirodzene.
Kľúčové spresnenie: „AI psychóza“ nie je diagnóza. Nie je v MKCH-11 ani v DSM-5 a odborná literatúra ju označuje za provizórny opisný pojem, ktorý pomenúva vznikajúcu klinickú obavu, nie zavedený syndróm. Doložený vzorec je zosilnenie u zraniteľných ľudí, nie vznik psychózy z ničoho. Podrobne sa tomu venujem v samostatnom článku.
Čo dánska analýza nedokazuje
Poctivosť si vyžaduje uviesť aj to, čo z tejto práce vyvodiť nemožno. Išlo o spätný prehľad zdravotných záznamov, nie o štúdiu navrhnutú na testovanie príčinnosti. Prípady boli identifikované podľa toho, že sa v dokumentácii vôbec spomenul chatbot — čo závisí od toho, či sa ošetrujúci lekár opýtal a či to zapísal. Nevieme teda, koľkí pacienti chatboty používali bez následkov, a nevieme ani, či bolo používanie príčinou zhoršenia, alebo jeho sprievodným javom: človek v rozvíjajúcej sa epizóde môže z tých istých dôvodov, pre ktoré sa zhoršuje, tráviť viac času sám s obrazovkou.
Ide teda o signál, nie o dôkaz kauzality. Je to zároveň prvý signál opretý o systematicky prehľadané klinické dáta, nie o mediálne správy — a v tom je jeho hodnota.
Odborná diskusia zároveň varuje pred opačným extrémom. Komentár v Acta Psychiatrica Scandinavica z roku 2026 nesie výstižný názov v zmysle „najprv zbierajte, až potom klasifikujte“ — teda výzvu nevytvárať novú diagnostickú kategóriu skôr, než na ňu budú dáta.
05 — ZraniteľnosťKoho sa riziko týka najviac
Toto je najdôležitejšie rozlíšenie celého článku. Dostupné dáta nehovoria, že konverzačná AI je nebezpečná pre bežného používateľa. Hovoria, že za určitých okolností môže zhoršiť stav u ľudí, ktorí sú už zraniteľní.
Sklon k psychotickému prežívaniu — či už ide o diagnostikovanú poruchu, o prekonanú epizódu, alebo o rodinnú záťaž. Toto je skupina, pri ktorej sú doložené prípady najčastejšie.
Prebiehajúca mánia alebo hypománia — stav, v ktorom je nadšenie z vlastných myšlienok zvýšené a odpor okolia sa vníma ako nepochopenie. Prisviedčajúci partner takýto stav podporí.
Výrazná izolácia — ak je chatbot jediný pravidelný „rozhovor“ dňa, chýba korekcia, ktorú bežne poskytuje kontakt s ľuďmi.
Nedostatok spánku — samostatný a dobre doložený rizikový faktor pre psychotické aj manické prejavy. Nočné maratónske rozhovory sú kombináciou oboch rizík naraz.
Veľmi intenzívne a dlhodobé používanie — v citovaných prácach sa riziko spája predovšetkým s dlhými, emočne nabitými a opakovanými rozhovormi, nie s občasným použitím.
Zvláštnu pozornosť si zaslúži ešte jedna skupina: ľudia v akútnej kríze. Nie preto, že by im chatbot nutne uškodil, ale preto, že môže odsunúť moment, keď vyhľadajú skutočnú pomoc. Rozhovor prináša okamžitú úľavu a tá môže vytvoriť dojem, že problém je zvládnutý.
Ak sa v niektorej z týchto skupín nachádzate vy alebo niekto blízky, nie je namieste panika — je namieste otvoriť túto tému u ošetrujúceho lekára alebo psychológa. Autori dánskej analýzy to formulujú ako výslovné odporúčanie pre odborníkov: pýtať sa a usmerniť.
06 — SignályKedy má zmysel spozornieť
Nasledujúce prejavy nie sú diagnostickými kritériami. Sú to okolnosti, pri ktorých má zmysel o používaní chatbota hovoriť s odborníkom — či už ide o vás, alebo o niekoho blízkeho.
Chatbot sa stal hlavným, prípadne jediným miestom dôverných rozhovorov — a kontakt s ľuďmi sa súbežne zúžil.
Rozhovory trvajú hodiny a naberajú na naliehavosti, najmä v noci a na úkor spánku.
Z rozhovorov vzchádza presvedčenie, ktoré okolie nezdieľa — o zvláštnom poslaní, objave, prenasledovaní alebo o povahe samotného systému.
Nesúhlas okolia sa vysvetľuje tým, že „to nechápu“, zatiaľ čo chatbot je vnímaný ako jediný, kto rozumie.
Odporúčania nástroja nahrádzajú odporúčania lekára — vrátane rozhodnutí o liečbe alebo liekoch.
Po rozhovoroch prichádza zhoršenie, nie úľava — väčšia úzkosť, nepokoj alebo beznádej.
V akútnej kríze: žiadny chatbot nie je krízová služba. Ak sa objavia myšlienky na ublíženie si, volajte tiesňovú linku 112 alebo záchrannú zdravotnú službu 155. Pri suicidálnych myšlienkach vyhľadajte najbližšiu psychiatrickú pohotovosť — akútne stavy patria do urgentnej psychiatrickej starostlivosti, nie do dlhodobej psychoterapie ako prvého kroku.
07 — HranicaČo AI v terapii nedokáže
Táto sekcia je z celého článku najviac vystavená podozreniu, že hájim vlastný chlieb. Držím sa preto vecí, ktoré vyplývajú zo samotnej povahy nástroja, nie z mojich preferencií.
Nedokáže niesť riziko. Nemá kompetenciu ani zodpovednosť rozhodnúť o hospitalizácii, nezavolá pomoc a nenesie právne dôsledky. Pri akútnom stave to nie je detail.
Neodporuje. Práve vlastnosť, ktorá robí konverzáciu príjemnou, je v terapii problémom. Významná časť terapeutickej práce spočíva v tom, že niekto zvonku ponúkne iný pohľad, prípadne nesúhlas — a udrží ho aj vtedy, keď je to nepríjemné.
Nemá telo, čas ani vlastnú skúsenosť vo vzťahu. Toto je z psychoanalytického hľadiska rozhodujúce. Pracujem dlhodobo, psychoanalyticky orientovane — sedenia 1× až 2× týždenne, 50 minút — a materiálom tejto práce je práve to, čo sa deje medzi dvoma ľuďmi: opakujúce sa vzorce, ktoré človek do vzťahu prináša, jeho reakcie na hranice, na prerušenia, na to, že druhý nie je vždy k dispozícii. Systém, ktorý je dostupný nepretržite a prispôsobí sa čomukoľvek, tento materiál nevytvára.
Čo naopak AI robí dobre
Nemá zmysel to zamlčiavať. Je dostupná okamžite a bez čakacej listiny, nesúdi, nestojí nič a pre časť ľudí je prvým miestom, kde vôbec pomenujú, čo sa s nimi deje. Ako zdroj základnej edukácie o poruchách a liečbe je použiteľná. Ako pomôcka pri usporiadaní myšlienok pred návštevou odborníka takisto. Problém nevzniká z používania, ale z nahradenia.
A čo to znamená prakticky
Z uvedeného nevyplýva odporúčanie chatboty nepoužívať. Vyplýva z neho niečo striedmejšie: používať ich na to, na čo sú, a nespoliehať sa na ne v tom, na čo nie sú. Prakticky to znamená tri veci.
Po prvé, ak sa liečite pre psychickú poruchu, povedzte to svojmu lekárovi či psychológovi. Nie je to priznanie zlyhania a nikoho to neprekvapí. Pre odborníka je to informácia rovnakého druhu ako informácia o užívaných doplnkoch — môže meniť obraz.
Po druhé, všímajte si obsah, nie množstvo. Hodina denne strávená hľadaním informácií o vlastnej diagnóze je niečo iné než hodina denne strávená potvrdzovaním presvedčenia, ktoré vaše okolie nezdieľa.
Po tretie, ak sa stav zhoršuje, nezvyšujte dávku toho istého. Reakcia „musím sa o tom porozprávať ešte viac“ je pochopiteľná a v tomto prípade býva kontraproduktívna.
Ak zvažujete, či je vo vašom prípade namieste odborné vyšetrenie, priebeh popisujeme na stránke klinický psychológ; možnosti terapeutickej práce v sekcii psychoterapia. Odporúčané postupy pre jednotlivé psychiatrické diagnózy sú na Slovensku verejne dostupné v databáze štandardných diagnostických a terapeutických postupov schválených Ministerstvom zdravotníctva SR.
08 — FAQČasté otázky
Je škodlivé písať si s chatbotom o svojich problémoch?
Môže chatbot nahradiť psychoterapiu?
Je „AI psychóza“ skutočná diagnóza?
Mám blízkemu zakázať používanie chatbota?
Mám o používaní chatbota povedať svojmu lekárovi alebo psychológovi?
ZdrojePramene, o ktoré sa článok opiera
- Lim SM, Shiau CWC, Cheng LJ, Lau Y (2022). Chatbot-delivered psychotherapy for adults with depressive and anxiety symptoms: A systematic review and meta-regression. Behavior Therapy, 53(2), 334–347. — meta-analýza 11 RCT; podkladá tvrdenie, že chatbotom vedená psychoterapia môže zmierniť depresívne príznaky (g = 0,54), s výhradami k trvácnosti a hĺbke efektu.
- Østergaard SD (2023). Will generative artificial intelligence chatbots generate delusions in individuals prone to psychosis? Schizophrenia Bulletin, 49(6), 1418–1419. — editorial, ktorý ako prvý pomenoval riziko posilňovania bludných presvedčení konverzáciou s AI chatbotom u zraniteľných ľudí; podkladá časovú os témy v úvode.
- Østergaard SD (2025). Generative artificial intelligence chatbots and delusions: From guesswork to emerging cases. Acta Psychiatrica Scandinavica, 152(4), 257–259. — nadväzujúci text dokumentujúci prvé opísané prípady; podkladá, že už nejde len o teoretickú obavu. Nová, rýchlo sa vyvíjajúca oblasť s obmedzenou evidenciou.
- Heinz MV, a kol. (2025). Randomized Trial of a Generative AI Chatbot for Mental Health Treatment. NEJM AI, 2. — prvá randomizovaná kontrolovaná štúdia generatívneho terapeutického chatbota (210 dospelých); podkladá opis štúdie v sekcii o výskume.
- Gratch I, Essig T (2025). A Letter about „Randomized Trial of a Generative AI Chatbot for Mental Health Treatment“. NEJM AI, 2. — odborná odpoveď; podkladá tri metodické obmedzenia štúdie uvedené v článku (čakacia listina ako komparátor, absencia nezávislého hodnotenia, meranie vzťahu nástrojom vyvinutým pre ľudský terapeutický vzťah).
Mgr. Filip Valúch
Klinický a dopravný psychológ s viac ako 10-ročnou praxou. Atestácia z klinickej psychológie, certifikovaná pracovná činnosť dopravná psychológia, frekventant psychoterapeutického výcviku BIP od roku 2020. Zapísaný v zozname Slovenskej komory psychológov (č. 4D1458). Článok má edukačný charakter a nenahrádza psychologické ani lekárske vyšetrenie.