Mgr. Filip Valúch

Úzkosť a depresia sú najčastejšie sa kombinujúce psychiatrické poruchy v dospelosti. U mnohých pacientov nejdú jedna po druhej — žijú spolu, vzájomne sa zhoršujú a dohromady vytvárajú obraz, ktorý ani sám pacient nevie ľahko pomenovať: „som vyčerpaný, ale nemôžem sa upokojiť, neviem sa sústrediť ani odpočívať, mám obavy o všetko a zároveň ma nič nezaujíma." V tomto článku rozoberám, prečo sa úzkosť a depresia tak často kombinujú, ako rozlíšiť, čo je čo, čo znamená „zmiešaná úzkostno-depresívna porucha", aké diagnostické nástroje pomôžu v praxi (vrátane Hospital Anxiety and Depression Scale, HADS) a čo prináša liečba — s dôrazom na dlhodobú psychodynamickú psychoterapiu.

Úzkosť a ADHD sú u dospelých najčastejším komorbidným párom v rámci úzkostných porúch. Podľa veľkých epidemiologických štúdií má približne polovica dospelých s ADHD aspoň jednu úzkostnú poruchu. Tento údaj má praktické dôsledky — diagnostika musí dôsledne rozlišovať, čo je primárne a čo sekundárne, a liečebná postupnosť ovplyvňuje, či pacient z terapie skutočne profituje, alebo sa mu paradoxne zhorší. V tomto článku rozoberám, prečo sa ADHD a úzkosť tak často prelínajú, ako odlíšiť „úzkostné rysy" pri ADHD od samostatnej úzkostnej poruchy, prečo má rozlišovanie význam pre liečbu, a aký je odporúčaný postup, keď sa obe diagnózy stretnú u jedného pacienta.

Úzkosť u detí sa neprejavuje rovnako ako u dospelých. Dieťa nepríde a nepovie „mám úzkostnú poruchu" — častejšie sa sťažuje, že ho bolí brucho pred školou, odmieta ísť na narodeninovú oslavu, prestane spávať vo vlastnej posteli alebo zrazu prestane rozprávať v škole, hoci doma je zhovorčivé. Pre rodičov to môže byť mätúce — kedy je to len „povahová fáza" a kedy už je čas obrátiť sa na odborníka? V tomto článku ukazujem, ako sa úzkostné poruchy prejavujú v rôznych vekových fázach detstva, ktoré typy sú najčastejšie, ako rozoznať signály v správaní a kedy zvážiť návštevu klinického psychológa. Súčasťou je aj vysvetlenie, čo pri detskej úzkosti viem poskytnúť ja — klinickú psychodiagnostiku dieťaťa od 7 rokov a rodičovské konzultácie — a kedy je namieste obrátiť sa na pracovisko, ktoré poskytuje detskú psychoterapiu.

Úzkosť u dospelých je téma, ktorú každý z nás pozná aspoň zo svojej skúsenosti. Pracovné termíny, finančné rozhodnutia, zdravie blízkych, partnerské konflikty, neistota budúcnosti — to všetko vyvoláva úzkostné prežívanie a je úplne normálne. Otázka nie je, či úzkosť máte, ale kedy z nej už je porucha a kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc. V tomto článku rozoberám, ako sa úzkosť mení v dospelosti, aké typy úzkostných porúch sú najčastejšie u ľudí v 30, 40 a 50 rokoch, prečo majú ženy v perimenopauze vyššie riziko, kde je hranica medzi pracovným stresom a klinickou poruchou a kedy sa oplatí obrátiť na klinického psychológa.

Špecifické fóbie patria medzi najčastejšie úzkostné poruchy — postihujú zhruba každého desiateho človeka v priebehu života. Na rozdiel od generalizovanej úzkosti alebo sociálnej fóbie je strach pri špecifickej fóbii naviazaný na konkrétny objekt alebo situáciu: pavúka, výšku, lietanie, krv, výťahy, zubného lekára. Mimo týchto situácií človek nemá úzkostné prejavy, ale stretnutie s daným podnetom spustí intenzívnu a niekedy znefunkčňujúcu reakciu. V tomto článku rozoberám päť hlavných subtypov špecifickej fóbie podľa DSM-5, špecifický fyziologický fenomén pri fóbii z krvi a injekcií (vazovagálna reakcia, ktorá môže viesť až k mdlobe), priebeh diagnostiky a možnosti liečby. Aj v tomto prípade sa pozerám na fóbiu nielen ako na izolovaný symptóm, ale aj cez psychodynamickú optiku — ako na niečo, čo môže mať pre konkrétneho človeka aj hlbší symbolický význam.

Panická porucha (MKCH-11 kód 6B01) patrí medzi najnápadnejšie úzkostné poruchy. Charakterizujú ju opakované, neočakávané záchvaty paniky — náhle nárazy intenzívneho strachu sprevádzané prudkými telesnými prejavmi (búšenie srdca, dýchavičnosť, závrat, mravčenie), pri ktorých má pacient pocit, že práve umiera, dostáva infarkt alebo stráca kontrolu. Práve preto väčšina pacientov najprv končí na pohotovosti alebo u kardiológa — a až po sérii normálnych nálezov sa dostane k tomu, že ide o úzkostnú poruchu. V tomto článku rozoberám, ako rozlíšiť ojedinelý panický záchvat od panickej poruchy, čo je ten strach zo strachu, ktorý drží celý cyklus poruchy v chode, ako súvisí s agorafóbiou a aké sú reálne možnosti liečby — s dôrazom na dlhodobú psychodynamickú psychoterapiu, ktorá pri panickej poruche pracuje s hĺbkovými emocionálnymi a vzťahovými dynamikami, nie len so symptómami.

Sociálna fóbia — odborne sociálna úzkostná porucha (MKCH-11 kód 6B04) — patrí medzi najčastejšie úzkostné poruchy: postihuje približne každého ôsmeho človeka v priebehu života. Napriek tomu sa málokedy diagnostikuje. Ľudia, ktorí ňou trpia, ju často skrývajú za „hanblivosť", „introvertnú povahu" alebo „radšej budem ticho" — a žijú s ňou roky bez toho, aby vedeli, že existuje účinná liečba. V tomto článku rozoberám, čo sociálna fóbia v skutočnosti je, ako sa odlišuje od bežnej trémy a od príbuznej vyhýbavej poruchy osobnosti, ako prebieha diagnostika (vrátane Liebowitzovej škály LSAS) a aké sú možnosti liečby — s dôrazom na dlhodobú psychodynamickú psychoterapiu, ktorá pri tejto diagnóze pracuje s hĺbkovými vzťahovými vzorcami a sebahodnotovými otázkami, nie len so symptómami.

Úzkostná porucha je jednou z najčastejších duševných porúch — postihuje približne každého tretieho človeka v priebehu života. Napriek tomu si mnoho ľudí dlho hovorí, že „to nestojí za to" zájsť k odborníkovi. Cítia napätie, búšenie srdca, ťažkosti so zaspávaním, opakované znepokojivé myšlienky — a pripisujú to povahe, životnému štýlu alebo „bežnému stresu". Tento článok Vám pomôže rozlíšiť, kedy ide o normálnu úzkosť — emóciu, ktorá je súčasťou života každého z nás — a kedy už môže ísť o úzkostnú poruchu, ktorá si zaslúži odbornú pozornosť. Nájdete v ňom prehľad telesných a duševných príznakov, popis hlavných druhov úzkostných porúch a praktické signály, kedy je čas vyhľadať pomoc.

Generalizovaná úzkostná porucha (GAD, MKCH-11 kód 6B00) je chronická úzkostná porucha, pri ktorej človeku „beží mozog na plný plyn" takmer každý deň — bez konkrétneho jediného dôvodu. Starosti o zdravie, prácu, financie, deti a budúcnosť sa točia v slučke a nedajú sa „vypnúť" ani vtedy, keď racionálne viete, že sú prehnané. Sprevádza ich napätie v tele, podráždenosť a nespavosť. V tomto článku rozoberám, čo presne GAD je a podľa akých kritérií sa diagnostikuje, aké sú jej kognitívne, telesné a behaviorálne príznaky, ako prebieha klinické vyšetrenie (vrátane sebaposudzovacieho dotazníka GAD-7) a aké sú možnosti liečby — s dôrazom na dlhodobú psychodynamickú psychoterapiu, v ktorej v ambulancii pracujem.